Zoltán Szalay
Novou prezidentkou Maďarska bude od mája pravdepodobne bývalá ministerka pre rodinné záležitosti a bývalá podpredsedníčka vládneho Fideszu Katalin Nováková. Túto pozíciu tak bude prvýkrát v Maďarsku zastávať žena.
V Maďarsku volí prezidenta parlament. Súčasnému prezidentovi Jánosovi Áderovi, ktorý patrí medzi zakladateľov Fideszu, končí druhý mandát 10. mája a v ďalších voľbách už podľa ústavy kandidovať nemôže. Voľba sa bude konať 10. marca.
Premiér Viktor Orbán v decembri oznámil, že jeho kandidátkou bude ministerka Katalin Nováková.
Svojho kandidáta si po dlhom váhaní vybrala aj spoločná opozícia: pred niekoľkými dňami oznámili, že to bude ekonóm, právnik a podnikateľ Péter Rónai, ktorý emigroval do Spojených štátov amerických po maďarskej revolúcii v roku 1956.
Na zvolenie nového prezidenta je potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov. Vládny Fidesz takúto väčšinu má, takže nominácie ostatných sú v podstate len symbolické.
Opozičné strany tvrdia, že pre ne bude dôležité už len to, že ich kandidát môže vystúpiť v parlamente pred voľbou s 15-minútovým prejavom.
Svojho kandidáta však nebude mať iba opozičná koalícia, ale aj menšie strany a hnutia. Extrémistické hnutie Mi Hazánk (Naša vlasť), ktoré sa vyčlenilo z Jobbiku, keď sa táto strana prestala hlásiť ku krajnej pravici, označil za svojho nominanta historika Gyulu Popélya zo Slovenska, ktorý bol aj členom strany Aliancia.
Kto je budúca prezidentka?
Katalin Nováková patrí medzi mladých ambicióznych politikov Fideszu. Začínala v poradenských pozíciách v štátnej správe a po roku 2014 jej kariéra nabrala raketový štart: najprv sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva pre ľudské zdroje, kam patrí zdravotníctvo, školstvo a rodinné a sociálne veci, a v roku 2017 ju zvolili za podpredsedníčku vládnej strany.
V roku 2020 sa už stala ministerkou pre rodinné záležitosti, riešila teda oblasť, ktorá je pre Viktora Orbána jednou z najväčších priorít. Pozície podpredsedníčky sa vzdala v novembri, z postu ministerky odišla po oznámení svojej kandidatúry na prezidentku.
Nemusela žiť zo smiešneho platu učiteľa
Novákovú v minulosti kritizovali za výroky o tom, že ženy by nemali mať také ambície o svojich platoch ako muži. V jednom videu hovorí, že žena „by nemala veriť tomu, že my ženy by sme mali neustále súťažiť s mužmi. Nech neverí tomu, že v každej chvíli svojho života sa musíme porovnávať a že by sme mali mať aspoň rovnakú pozíciu a rovnaký plat ako tí druhí”.
Nováková sa kritike bránila tým, že jej slová prekrútili a ona netvrdila, že by ženy mali zarábať v rovnakej pozícii menej.
Portál 444.hu našiel blog političky z roku 2010, v ktorom písala o svojom luxusnom živote v Nemecku, kde jej muž pracoval pre Európsku centrálnu banku. „Som vďačná osudu, že nás z Maďarska nevyhnala núdza a nemusíme žiť zo smiešneho platu opatrovateľky alebo učiteľa,” písala v blogu.
Po oznámení kandidatúry na prezidenta Nováková povedala, že bude čerpať silu na túto úlohu od Boha a od svojej rodiny a že podľa nej sa môže mnoho žien cítiť tak, že je to aj ich úspech.
Časť opozície chcela za prezidenta farára, neuspeli
Voľba prezidenta vyvolala v spojenej opozícii spory, koalícia šiestich strán hľadala dohodu na spoločnom kandidátovi pomerne ťažko. Opozičné strany presadzujú priamu voľbu prezidenta občanmi a navrhovali, aby mandát súčasného prezidenta Ádera predĺžili, aby o spôsobe voľby a o osobe nového prezidenta mohol rozhodovať už parlament, ktorý vzíde z volieb v apríli. Tento ich návrh neprešiel.
V maďarských médiách sa objavilo viac potenciálnych opozičných kandidátov, z ktorých sa dlho zdal najpravdepodobnejším metodistický farár Gábor Iványi, ktorý pôsobil na začiatku 90. rokov ako politik liberálnej Strany slobodných demokratov (SZDSZ) a je známy charitatívnou činnosťou.
O Iványim sa takisto vie, že pokrstil prvú dcéru Viktora Orbána, no neskôr sa stal veľkým kritikom súčasného premiéra. Fidesz sa postavil proti nemu a jeho cirkev odrezal od štátnych dotácií, proti čomu sa Iványi súdil v Maďarsku i na medzinárodných fórach. Pred niekoľkými dňami obsadili jeho sídlo v Budapešti ozbrojení daňoví kontrolóri, proti čomu protestovali viacerí lídri opozície.
Jeho kandidatúru podporil kandidát na premiéra Péter Márki-Zay aj väčšina opozičných strán, no Jobbik návrh vetoval. Oficiálne to odôvodnil tak, že nepovažuje Iványiho za dostatočne konsenzuálnu osobu.
Jobbik navrhol zeleno-ľavicového bankára
Spoločným opozičným kandidátom na prezidenta sa takto stal podľa návrhu Jobbiku 79-ročný ekonóm Péter Róna, ktorý žije striedavo vo Veľkej Británii a v Maďarsku. Róna emigroval s rodinou po potlačení revolúcie v roku 1956 do Ameriky a strednú školu vyštudoval vo Washingtone. Pracoval v americkom hlavnom meste ako právnik a pôsobil aj na americkom ministerstve obchodu. Neskôr sa stal generálnym riaditeľom banky J. Henry Schroders a po roku 1990 pôsobil v biznise aj v Maďarsku.
Róna ako ekonóm zastáva najmä ľavicovo-zelené názory a v Maďarsku bol aj poradcom ľavicovo-zelenej strany LMP, ktorá je súčasťou spojeného opozičného bloku. Do Maďarska sa vráti začiatkom marca z Oxfordu, kde práve vyučuje.
Extrémisti si našli kandidáta na Slovensku
Na schválenie kandidatúry sa podľa maďarskej úpravy vyžaduje súhlas aspoň jednej pätiny poslancov parlamentu. Spojená opozícia túto podmienku splniť vie, ťažšie to už bude pre mimoparlamentné hnutie Mi Hazánk, ktoré má v maďarskom parlamente dvoch poslancov.
Extrémisti hnutia Mi Hazánk sa vyčlenili z Jobbiku po voľbách v roku 2018 a v súčasnosti predstavujú hlavnú politickú silu krajnej pravice v Maďarsku. Hnutie je známe sympatiami k niekdajšiemu regentovi Maďarska Miklósovi Horthymu, niektorí členovia sa hlásia priamo k nacistickému lídrovi Ferencovi Szálasimu. Mi Hazánk presadzuje stiahnutie ratifikácie Trianonskej mierovej zmluvy, útočí na sexuálne menšiny a v posledných mesiacoch bojovalo najmä proti očkovaniu a protipandemickým opatreniam.
Podľa niektorých maďarských analytikov hnutie úzko spolupracuje s vládnym Fideszom, ktorý radikálov potichu podporuje. Inštitúcia Political Capital poukazuje napríklad na to, že provládne maďarské médiá poskytujú z opozičných strán priestor iba hnutiu Mi Hazánk, ktoré na rozdiel od Jobbiku v provládnych médiách ani nepovažujú za súčasť krajnej pravice.
Extrémisti z Mi Hazánk si za svojho kandidáta na prezidenta vybrali historika zo Slovenska Gyulu Popélya, ktorý pred vznikom hnutia spolupracoval s Jobbikom. Popély bol už v roku 2010 kandidátom Jobbiku v parlamentných voľbách a v roku 2014 vo voľbách do europarlamentu.
Kto je Gyula Popély?
Popély skúma najmä dejiny Maďarov na Slovensku, o ktorých napísal mnoho kníh.
Pochádza z obce Oborín z východného Slovenska a študoval na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 1972 až 1981 pôsobil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, v roku 2001 sa stal doktorom Maďarskej akadémie vied.
Pôsobil ako riaditeľ gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským v Bratislave (v rokoch 1991 až 1997) a bojoval proti opatreniam Mečiarových vlád, ktoré obmedzovali menšinové školstvo. Patril medzi zakladateľov politickej strany Együttélés-Spolužitie, ktorej šéfoval Miklós Duray. Do roku 2013 učil aj na Univerzite J. Selyeho v Komárne.
„Slobodomurárske sprisahanie”
Popély je ešte aj dnes považovaný za uznávaného historika, no jeho politická činnosť a verejné prejavy ho už niekoľko rokov spájajú s extrémistickou a konšpiračnou scénou. Vo svojich prednáškach sa často venuje téme „slobodomurárskeho sprisahania” proti Uhorsku, ktoré podľa neho viedlo k podpísaniu Trianonskej zmluvy a rozpadu Uhorska. Na týchto témach spolupracuje aj so známym antisemitským historikom Ernőm Raffayom, ktorý začínal takisto ako seriózny historik, no vo svojich novších knihách píše už o tom, ako Židia „okupovali” Uhorsko, a presadzuje aj revíziu hraníc.
Popély v rozhovore pre fideszácky portál felvidék.ma z roku 2015 označuje Slovensko za „odpojené územie” a tvrdí, že „cieľom nemá byť dobrý susedský vzťah, ale zachovanie národa. Tomu treba podriadiť všetko.”
Denník N oslovil Gyulu Popélya, aby sme zistili, či sa s názormi hnutia Mi Hazánk stotožňuje vo všetkých otázkach, na naše otázky však nereagoval.
Maďarské médiá na Slovensku financované maďarskou vládou informovali o Popélyovej kandidatúre bez toho, že by spomenuli jeho kontroverznú politickú činnosť.
Bol členom SMK, prestúpil aj do Aliancie
Popély nebude iba kandidátom na prezidenta, kandiduje aj v parlamentných voľbách za hnutie Mi Hazánk, a to ako kandidát na poslanca v jednom z budapeštianskych volebných obvodov, pomerne silnú pozíciu má aj na celoštátnej kandidátke, kde mu patrí desiate miesto.
Hnutie Mi Hazánk má v aktuálnych prieskumoch okolo dvoch percent, kvórum v Maďarsku na postup do parlamentu je ako na Slovensku päť percent.
Gyula Popély bol členom SMK aj napriek tomu, že kandidoval viackrát za Jobbik. Po vzniku Aliancie, ktorá vznikla spojením SMK, Mosta-Híd a Spolupatričnosti, sa stal automaticky aj členom tejto novej strany, potvrdila Denníku N hovorkyňa strany Klára Debnárová.
K tomu, aby mohol kandidovať za maďarského prezidenta, potrebuje maďarské štátne občianstvo. Podľa súčasnej slovenskej legislatívy platnej od roku 2010 by požiadaním o občianstvo inej krajiny prišiel o slovenský pas. Národná rada túto legislatívu zmenila minulý týždeň tak, že slovenský občan môže získať dvojaké občianstvo, ak má na území druhej krajiny aspoň päťročný legálny pobyt.
Členmi slovenských politických strán však môžu byť aj štátni občania iných členských krajín EÚ. Denník N sa obrátil na stranu Aliancia, či je v súčasnosti Gyula Popély ešte ich členom. Hovorkyňa Klára Debnár odpovedala, že Popélyovo členstvo v Aliancii sa automaticky zrušilo po tom, čo kandidoval vo farbách hnutia Mi Hazánk za maďarského prezidenta bez súhlasu strany, respektíve platformy SMK.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
