Podpredsedníčka Siete: Procházkovu nahrávku mi žiadny volič nevyčítal

Má tridsať rokov a podarilo sa jej dostať na post podpredsedníčky pravicovej strany s najväčšou podporou. Katarína Cséfalvayová v rozhovore pre Denník N hovorí, prečo v minulých voľbách volila Bugára aj či by si trúfla na ministerský post.

Ako sa tridsaťročná prodekanka z Ekonomickej univerzity dostane do politiky, a to hneď na miesto podpredsedníčky preferenčne najsilnejšej pravicovej strany?

Dostala som ponuku priamo od Rada Procházku, ktorý zakladal stranu po prezidentských voľbách. Cítim sa veľmi poctená, že oslovil práve mňa.

Ako na vás prišiel?

Poznal ma z prezidentskej kampane. Myslím si, a on to aj často hovorí, že hľadal prototyp mladého úspešného človeka, ktorý má svoj príbeh, je kompetentný, vzdelaný, niečo už v živote dokázal a zároveň je mladý. Takýto človek mal byť ukážkou, akých ľudí chce Rado priniesť so sebou do politiky.

Dlho ste o tejto ponuke premýšľali? Predtým ste zrejme v žiadnej strane neboli.

Nebola a politika nikdy nebola moja vysnívaná kariéra, ale vzhľadom na svoje skúsenosti som túto ponuku prijala. Nie som len prodekanka, v letnom semestri aj učím a vždy, keď sa so študentmi zoznamujem, zaujíma ma, čo by chceli robiť po skončení štúdia. Opakovane mnohí hovoria – je mi jedno, čo budem robiť, hlavne nech to nie je na Slovensku, lebo tu sa neuplatním. Je to približne tretina študentov, čo ma veľmi mrzí, sú to ľudia s veľkým prehľadom, ovládajúci tri jazyky a mali by tvoriť budúcnosť Slovenska. Mali by sme sa snažiť udržať ich tu.

To má byť teda vašou misiou v politike?

Áno.

Keď sa človek teraz prejde po meste, pozeráte sa naňho z množstva bilbordov Siete. Je tam Radoslav Procházka, Miroslav Beblavý a vy. Dá sa to chápať, že ste niečo ako tretí najsilnejší človek v strane?

Na bilborde som sa objavila už v májovej kampani v hokejových dresoch, potom som bola na bilbordoch v septembri a teraz som opäť. No keby ste išli trochu za Bratislavu, zistili by ste, že máme niekoľko verzií bilbordov, a vždy je cieľom promovať osobnosti z regiónu. To znamená, že u nás v Bratislave som tam ja a Miro Beblavý, na strednom Slovensku Andrej Hrnčiar a Katka Macháčková a na východe Robo Auxt a Alena Bašistová.

Tak skúsme povedať, aký je váš vplyv v strane. Človek má pocit, že tvárou Siete je najmä Procházka, možno Beblavý, a ostatní s nimi skôr chodia na tlačovky. V ktorých oblastiach reálne ovplyvňujete politiku strany vy?

O politike strany na dennej báze rozhoduje predsedníctvo a ja sa ako podpredsedníčka zúčastňujem všetkých rokovaní. Tam hľadáme spoločné riešenia a hlasujeme. Predsedov hlas má síce pri rovnosti hlasov prednosť, ale môj vplyv je taký veľký ako u ostatných desiatich ľudí v predsedníctve.

Dostali ste sa s Procházkom niekedy do stretu?

Určite sa to stáva. Sú otázky, v ktorých hlasujeme rozdielne. Potom hľadáme konsenzus, na ktorom sa zhodneme.

Spomeniete si na konkrétny príklad? 

Konkrétne? Nespomeniem si na konkrétny príklad. Možno v niektorých personálnych nomináciách.

Sieť na sneme v Prešove predstavila programové východiská. Môžete o niektorom z bodov povedať, že ste ho presadili a je to vaša agenda?

Mám na starosti pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá podporou mladých. Nejde síce o samostatnú programovú kapitolu, ale tie opatrenia sa odzrkadlili napríklad v sociálnej oblasti, pri príprave rodičovského konta pre mladých rodičov. Spolupracovala som aj na programe pre vysoké školstvo a som členkou pracovnej skupiny pre medzinárodné vzťahy.

Ako prodekanka Fakulty medzinárodných vzťahov sa zrejme vyznáte minimálne v dvoch oblastiach, školstve a zahraničnej politike. Predstavme si, že Sieť zostavuje vládu. Vidíte sa v nej? V ktorom rezorte?

Delenie si kresiel ešte pred výsledkom volieb je pre mňa také úsmevné…

… tak nedeľme kreslá, ale hovorme o programe. Ak ho chcete presadiť, musíte mať odkiaľ. Na ktorom mieste chcete presadzovať svoj program?

Sieti ponúkam expertízu v oblasti medzinárodných vzťahov a vysokého školstva, to ste povedali správne. To je moja ponuka, ale nechajme po voľbách, aká to bude funkcia. Aj v parlamente by mal poslanec predkladať návrhy v oblasti, v ktorej sa vyzná.

Ambíciou Siete je byť vo vláde. Nechcete teda povedať, kde sa vidíte o rok? Trúfate si na ministerské kreslo?

Nechala by som všetky dohady až po voľbách. Je pravda, že sa staviame čestne pred ľudí a hlásime sa o mandát zostaviť vládu. Ale deliť si kreslá vo chvíli, keď nevieme, ako to bude vyzerať s našimi koaličnými partnermi? Nehnevajte sa, ale nenechám sa vtiahnuť do takejto staropolitickej hry.

Beblavý povedal, že by sa uchádzal o post ministra financií, Procházka naznačuje, že chce byť premiérom. To nie je staropolitická hra, to hovoria aj vaši politici.

A ja hovorím, že ponúkam expertízu v dvoch oblastiach, a tam, kde budem najviac potrebná, veľmi rada prijmem výzvu.

Odkedy Sieť vznikla, mali mnohí komentátori pocit, že spojila dva prúdy – konzervatívnejší, ktorého symbolom bol skôr Procházka, a liberálnejší, zastúpený Beblavým. Vnímate ich?

Keby ste nahliadli na rokovanie predsedníctva, pri tom brainstormingu by ste možno mali pocit, že tam nie sú dva prúdy, ale štyri, päť alebo jedenásť, lebo sa snažíme diskutovať otvorene, ale konsenzus vždy zavládne. Je pravda, že Miro Beblavý má liberálnejší prístup a Rado konzervatívnejší, ale mám pocit, že to diskusiu obohacuje.

Ku komu máte v kultúrno-etických témach bližšie vy? K Procházkovi či Beblavému?

Som praktizujúca kresťanka a katolíčka, netajím sa, že som sa zúčastnila Pochodu za život a som pro-life. Ak by som mala použiť vaše škatuľky, tak som skôr konzervatívnejšia politička.

V konzervatívnejšej škatuľke je aj Procházka, ktorý však počas prezidentskej kampane povedal, že by v prípade registrovaných partnerstiev nemal problém, aby si iné páry právne a administratívne vyriešili svoje záležitosti. Zhodnete sa?

Jednou z našich hlavných zásad je, že nechceme ľuďom hovoriť, ako majú žiť. V tomto sa s Radom stotožňujem. Hoci som pro-life a do kostola chodím, voči registrovaným partnerstvám neviem zaujať negatívne, vyslovene kádehácke stanovisko.

Niekoľko dajme tomu liberálnejších ľudí zo Siete posledné mesiace odišlo. Minimálne Ján Orlovský argumentoval aj konzervativizmom predsedu. Ako ste prijali jeho odchod alebo odchod Martina Dubéciho?

Jano Orlovský mi ako človek určite chýba. Martin Dubéci odvádzal dobrú prácu v Alfe a je škoda, že odišiel, no je to každého slobodné rozhodnutie. Ľudsky chýbať určite budú.

Prečítajte si

Procházka: Veľa moslimov v Európe považuje Západ za prehnitý

Ja sa nepýtam, či s nimi ešte niekedy pôjdete na pivo. Zaujíma ma, či budú chýbať strane pri vytváraní a presadzovaní programu.

Na vytváranie a presadzovanie programu máme v Sieti veľké množstvo expertov a robíme to tak, aby odchod jednej osoby náš program nepocítil.

Čiže zvládnete to aj bez nich?

(úsmev)

Sklamalo vás, keď do druhého kola prezidentských volieb postúpil namiesto Procházku Andrej Kiska? Čo ste si vtedy o ňom mysleli?

Bol mi sympatický, ale Procházka mi prišiel ako najlepší materiál na prezidenta. Potešil ma jeho výsledok, že to bolo celkom tesné, ale áno, trochu sklamaná som bola.

Prekvapil vás Kiska za ten rok, čo je v úrade?

Nemám výčitku voči tomu, ako zastáva prezidentský úrad. Je veľmi dobrým prezidentom a svedčí o tom aj jeho obľúbenosť. Problémom možno je, aj keď sa to nedá označiť za chybu Andreja Kisku, že Slovensko v zahraničnej politike rozpráva akoby dvoma hlasmi.

Procházka pre Postoj povedal, že napríklad v otázke utečeneckých kvót ho teší, že Slovensko nerozpráva dvomi hlasmi, ale máme konsenzus vrátane prezidenta. Tak ktorý názor platí? Jeho či váš?

Keď prezident príde do parlamentu a prihovorí sa poslancom, aby boli ľudskejší, dá sa to chápať ako istý postoj k zahraničnej politike.

To som veľmi dobre nepochopil. Robert Fico si myslí, že poslanci by mali byť neľudskí? Ako presne Kiskova výzva v parlamente vstupuje do zahraničnej politiky? Lebo o povinných kvótach naozaj povedal, že nie sú riešenie.

Tak potom je to v poriadku.

No ale v čom teda vnímate odlišnosť v zahraničnej politike medzi Ficom a Kiskom, keď napríklad pri kvótach je postoj rovnaký?

Problematika utečencov sa nedá redukovať len na kvóty. Ak sa zhodneme, a to hovorí aj Sieť, že kvóty nie sú riešenie, je dôležité, ako to budeme komunikovať ďalej. Jeden predstaviteľ šíri atmosféru strachu, vymedzuje sa proti prijatiu akýchkoľvek utečencov a chce podávať žalobu na Európsky súdny dvor.

Aký je váš osobný postoj k žalobe na EÚ pre kvóty?

Je zbytočná.

Ako by teda vláda mala postupovať? Ako by postupovala Sieť, keby bola vo vláde?

Túto tému netreba využívať na šírenie atmosféry strachu medzi voličmi. Nemôžeme sa tváriť, že keď sem má prísť osemsto ľudí, že to nezvládneme alebo že by boli veľkou hrozbou pre Slovensko. V zahraničnej politike nestačí povedať len „A“, že sme proti kvótam, ale ponúkať aj „B“, teda riešenie. Celkovo si myslím, že hlas Slovenska v zahraničnej politike by mal byť viac počuť.

Teraz za Fica je hlas Slovenska počuť ohromne.

No nemalo by to byť v zmysle, že budeme vyskakovať, keď sa nám niečo nepáči. Malo by byť počuť konštruktívny hlas, že prichádzame s vlastným alternatívnym riešením a poďme si sadnúť v Bruseli k stolu a diskutovať o ňom.

Toto všetko sa odohralo, Slovensko bolo pri kvótach prehlasované. Spýtam sa ešte raz, ako by ďalej postupovala Sieť, keby bola vo vláde?

Ja by som žalobu nepodávala, sústredila by som sa na to širšie riešenie. Na stole je aj trvalý mechanizmus kvót, ku ktorému sa treba vyjadriť. A treba sa sústrediť aj na ostatné aspekty tohto problému – spoluprácu s Tureckom, ktoré je v tejto problematike kľúčové, ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, vytváranie hot spotov, kde sa budú migranti posudzovať, či sú alebo nie sú utečencami podľa Ženevského dohovoru alebo či sú ekonomickými migrantmi. A takisto budeme musieť vypracovať návrh imigračnej a integračnej politiky Európskej únie, lebo ak sa budeme tváriť, že tu tí ľudia nie sú, alebo ich len niekam upraceme, má potenciál vytvárať skôr hrozby do budúcnosti. Naším cieľom musí byť ich integrovať a nedopustiť, aby vytvárali getá na okraji spoločnosti. A myslím si, že Európska únia ani Slovensko nie sú pripravené na integráciu ľudí, ktorí sú kultúrne a inak odlišní.

Ku komu teda máte v zahraničnej politike bližšie? K Ficovi alebo ku Kiskovi?

Som z tých, ktorí hlásali potrebu ľudského prístupu, podpísala som Výzvu k ľudskosti, bola som v utečeneckom tábore v Röszke, robila som nákup pre utečencov. Toto definuje môj postoj, aj keď sa stotožňujem s postojom Siete, že sme proti kvótam.

Čiže Kiska alebo Fico?

Tak otázka nestojí.

Ja som ju tak položil.

Kvóty nie, ale ľudský prístup a hľadanie konštruktívnych riešení.

Toto približne hovorí aj prezident.

Tak potom máte odpoveď.

Koho ste volili v posledných parlamentných voľbách v roku 2012?

Most-Híd. Vážim si Bélu Bugára ako skúseného politika, ktorý je na scéne pomerne dlho, a z ponuky, ktorá bola, mi bol najsympatickejší. A z tej ponuky by som si ho vybrala aj dnes, ale to, že som sa rozhodla s Radom Procházkom založiť novú stranu, svedčí o tom, že vtedajšia ponuka dnes už nestačí.

Viete že Béla Bugár v minulosti o Procházkovi hovoril, že je to politik, ktorý ešte musí dospieť?

Čítala som takéto vyjadrenia. My sa pred voľbami sústreďujeme na nášho jediného súpera, ktorým je Smer. Ostatné opozičné strany nekomentujeme a ani ja nemám potrebu takéto niečo komentovať. Naším súperom je Smer a voči nemu chceme ponúknuť alternatívu.

Túto formulku na začiatku zopakuje každý politik Siete, ale vo finále aj tak povie, že s Matovičom sa vládnuť nedá. Podľa vás sa dá vládnuť s Matovičom?

Neviem, či sa dá alebo nedá. Neskúšala som to. Isté je, že naším súperom je Smer, naším cieľom je vystriedať ho a ponúknuť novú generáciu služby ľuďom.

Spýtam sa na Smer inak. Vidíte v tejto strane niekoho, koho by ste vedeli pochváliť za niečo, čo v tomto volebnom období presadil?

Relatívne nedávne opatrenie ministerstva školstva v oblasti duálneho vzdelávania bol veľmi dobrý nápad. Dlhodobo vnímam ako jeden z najväčších nedostatkov školstva slabú orientáciu na prax. Toto bola vec, ktorá ma potešila, akurát by bolo lepšie uchopiť to trochu iným spôsobom, nie takým hurá-systémom.

Za toto by sa teda dal Juraj Draxler pochváliť. V parlamente pritom bude návrh na jeho odvolanie, minister je častým terčom kritiky aj Miroslava Beblavého. Vy by ste teda za jeho odvolanie nehlasovali?

Keď si pozriem svoje skúsenosti so slovenským školstvom ako študenta, učiteľa, prodekana a porovnám to so skúsenosťami zo zahraničia, pretože som študovala v Paríži a chodím prednášať na zahraničné univerzity, mám pocit, že pri porovnaní vstupov a výstupov, toho, čo sa do školstva dáva a akých absolventov vychovávame, by sme boli na špičke OECD. Potenciál tu podľa mňa je a je škoda, že školstvo nie je riadené tak, aby ten potenciál mohol vyniknúť.

Rozumiem, ale na to som sa vôbec nepýtal. Spýtal som sa, či by ste hlasovali za jeho odvolanie a prečo.

Mňa unavuje, že už je tam tretí minister školstva za pomerne krátky čas. Určite by som ho však nechala tie štyri mesiace dovládnuť.

Rozprávali sme sa o vašom postavení v strane. Veľmi otvorene – mohol mať na to, že ste sa stali podpredsedníčkou, dosah podnikateľ Radoslav Baran?

Nie. Neviem, aký dosah myslíte.

Tak inak. Aký je vplyv Radoslava Barana na stranu Sieť?

Radoslav Baran, pokiaľ viem, nie je členom strany Sieť.

Ale vy sa poznáte, nie?

Áno, poznám osobu menom Radoslav Baran.

To znie veľmi odťažito, pritom ste spolupracovali, nie? Konkrétne v bratislavskej pobočke Československého ústavu zahraničného.

Poznáme sa, správne ste pomenovali, že spolu pôsobíme v tomto ústave, ktorého cieľom je podpora Slovákov žijúcich v zahraničí a šírenie slovenskej kultúry, čo zapadá do mojej pôvodnej motivácie vstúpiť do politiky. Áno, odtiaľ sa poznáme, ale že by mal vplyv v Sieti, musím vylúčiť. Radoslav Baran nie je v žiadnom orgáne našej strany.

Miroslav Beblavý by vám na to možno povedal, že pán Paška nie je oficiálne v orgáne žiadnej zdravotníckej firmy, no napriek tomu sa nebojí svoje blogové texty o zdravotníctve nazývať telenovelou o „paškovcoch“. Aj bez formálnej funkcie môže mať človek vplyv.

Radoslav Baran nikdy nebol členom Siete a žiadny vplyv nemá.

Je náhoda, že pri toľkých ľuďoch vo vysokých funkciách v strane sa dá nájsť nejaké spojenie s pánom Baranom? Mám na mysli nielen vás, ale aj kancelára Mareka Čepka či podpredsedu Eduarda Adamčíka, ktorý pôsobil ako ekonomický riaditeľ košického dopravného podniku v čase, keď tam Baranova firma S.E.G. dostala polmiliónovú zákazku. Ešte aj starosta Smolníka, odkiaľ Baran pochádza, je členom Siete.

V mnohých obciach na Slovensku sú starostovia zo Siete, to len na okraj. Opakujem, Radoslav Baran nemá vplyv v strane. Nemá mať aký vplyv.

Ako sa ako odborníčka Siete na zahraničnú politiku pozeráte na vyhlásenia premiéra o tom, že sa nikdy nezmieri s tým, aby na Slovensku bola akákoľvek základňa NATO?

Z nášho členstva NATO vyplývajú záväzky pre Slovensko. Premiér mnoho zahraničnopolitických tém využíva na svoj vnútorný marketing voči voličom tu na Slovensku. To je jeho základný motív, prečo sa takto správa. Členský štát NATO nemá dôvod odmietať základňu NATO.

Nedávno prechádzal Slovenskom konvoj amerických vojsk. Úplne hypoteticky, keby ste sa ocitli na hraničnom priechode v Brodskom, skôr by ste ich vítali alebo by ste protestovali?

Ja by som asi mala iné veci na práci, ale určite by som neprotestovala.

Niekoľko mesiacov sa diskutuje o tom, že by Miroslav Lajčák mohol byť generálnym tajomníkom OSN. Bol by dobrým tajomníkom OSN?

Určite by pre Slovensko bolo dobré, keby sa Slovák stal generálnym tajomníkom OSN, toto by som určite podporila. Ak by sme sa bavili o tom, kto je personálne najvhodnejší slovenský kandidát, tam už by to také jednoznačné nebolo.

Kto by bol personálne najvhodnejší slovenský kandidát?

Prirodzene je to Ján Kubiš, na základe svojich skúseností, ktoré má aj z OSN.

Aj keď aj on bol ministrom zahraničných vecí vo vláde Smeru?

Aspoň vidíte, že to nehodnotím podľa toho, či je niekto ministrom Smeru, ale podľa životopisu.

Zachytil som, že sa zaujímate o startupy. Minulý týždeň sa v Bratislave konala konferencia TechMatch za asi milión eur. Je to podľa vás spôsob, ako by štát mal podporovať startupy?

Asi nie som sama, kto považuje túto konferenciu za predraženú. Startup ako taký definuje to, že je natoľko samostatný, aby vedel rásť, a potrebuje len priestor na to, aby mohol fungovať.

Čiže priama finančná podpora od štátu je menej dôležitá ako vytvorenie podnikateľského prostredia, v ktorom môže mladá firma fungovať?

Áno.

Zaujímavé je, že práve vy ste členkou Siete, ktorá sa na blogu zastala štátnej dotácie pre AeroMobil, ktorú Miroslav Beblavý kritizoval. Nemalo by aj AeroMobilu stačiť vytvorenie dobrého podnikateľského prostredia?

Musím vás opraviť, ja som sa nezastala dotácie pre AeroMobil. Ja som napísala, že ide o projekt, ktorý pomohol Slovensko zviditeľniť. Písalo sa o ňom v zahraničných médiách, je to dôkaz, že Slovensko dokáže byť inovatívne. Za tým názorom si stojím. Otázne je nastavenie dotácie, aby to bolo transparentné.

Čiže ten článok na blogu nemáme chápať ako schvaľovanie štátnej dotácie?

Ten článok sa dá chápať ako oslava AeroMobilu ako projektu, ktorý pomáha zviditeľneniu Slovenska v zahraničí. Bola by som rada, aby bolo na Slovensku viac takýchto projektov.

Čoskoro už naplno začne predvolebná kampaň. Tešíte sa na ňu?

Kampaň ma baví, baví ma najmä to, že je veľmi kontaktná. Že chodíme medzi ľudí, že sme každý víkend v inom regióne. Veľmi ma to obohacuje.

Ako na vás v regiónoch reagujú? Sieť vstupovala do politiky ako strana novej kultúry, no po Matovičovej nahrávke strana tento punc stratila. Vyčítajú vám to ľudia?

Nehovorila by som o tom, že Sieť stratila príťažlivosť…

Nevyčítajú vám ľudia nahrávku?

Ja som sa s tým nikdy nestretla.

S akým volebným výsledkom by ste boli spokojná?

Keby sme boli minimalisti, tak by som bola rada, ak by to bolo pätnásť percent. Ideálny výsledok je dvadsať.