Filmár Julény: Sliač si dobre pamätá sovietskych okupantov, teraz s Američanmi prichádzajú konšpiračné teórie
Obaja jeho starí otcovia boli letci. Jeden vojenský, druhý civilný. Filmový režisér Jakub Julény (36) hovorí o Sliači, kde vyrastal a kde aj dnes žije. V roku 1992 odtiaľ odišla okupačná sovietska armáda. Dnes tam miestni podliehajú mýtom a propagande o „amerických okupantoch“, ktorí majú na budúci rok „obsadiť“ tamojšie vojenské letisko.
Ako by ste opísali genius loci, duch tohto miesta?
Práve v tejto dobe som o tom začal uvažovať. Na Slovensku sotva nájdeme iné miesto ako Sliač, ktoré má takú intenzívnu, až fyzickú skúsenosť s okupáciou ’68. Po roku 1989 sovietske vojská odišli, Sliač však veľmi poznačil mečiarizmus, privatizácia kúpeľov Viliamom Soboňom. Na budúci rok plánovaným príchodom našich amerických spojencov sa ten príbeh v oblúku uzatvára. Akoby som pod oknami videl súboj civilizácií, je to také „akvárium“, v ktorom sa dá zhustene pozorovať dianie nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Uvažujem, že to spracujem ako film.
Aký je váš názor na pripravovanú prítomnosť Američanov na Sliači?
Beriem to ako našu povinnosť, prispieť v tejto dobe agresie Ruska voči Ukrajine k plneniu obranných záväzkov. A nedá sa to porovnať so sovietskou okupáciou, do NATO sme vstúpili dobrovoľne.
Čo na to hovoria vaši príbuzní?
Poviem o babičkách, dedkovia už nežijú. Jedna má 90 rokov a veľmi dobre si pamätá, čo tu Rusi,
