Dizajnérka interiérov: Ani v extrémne malom priestore by človek nemal spávať na rozťahovacej pohovke
„Ak nemáte dobre vyriešenú dispozíciu, nefunguje súkromie, intimita alebo socializácia, vzťahy sa deformujú,“ hovorí odborníčka na interiérový dizajn, pedagogička a výskumníčka Veronika Kotradyová.
V rámci svojho výskumu sa zameriava na vplyv prostredia a materiálov na človeka, stále aktívne navrhuje a svoje poznatky a postrehy zhrnula aj do knižky Ako dobre bývať, v ktorej ľuďom radí, ako pristupovať k zariaďovaniu svojho domova.
Hovorí, že každý človek by mal mať svoje stále miesto na spanie a nikdy by v tom nemal robiť ústupky.
V rozhovore sa okrem iného dozviete:
- aké nedostatky majú dnešné novostavby;
- prečo môže byť metráž zavádzajúcim faktorom;
- kde pri zariaďovaní domácnosti nerobiť ústupky;
- ako bývaním podporiť medziľudské vzťahy;
- prečo je dobré mať doma drevo bez povrchovej úpravy.
Vaša posledná knižka sa volá Ako dobre bývať, čo si pod tým „dobre“ máme predstaviť?
V prvom rade to bol názov od vydavateľa, lebo sme dlho hľadali, ako tú knihu pomenovať tak, aby to bolo zrozumiteľné. Dobre bývať znamená cítiť sa doma sám sebou a že bývanie reflektuje skutočné potreby obyvateľa.
Bývanie je veľmi osobná záležitosť, je to naše najosobnejšie sebavyjadrenie, prostriedok budovania sebaobrazu, preto je potrebné dobre zvážiť, ako ho zariadiť. Treba ho často prehodnocovať a meniť podľa aktuálneho vývoja v našom živote. Preto je dobré mať v preusporadúvaní zariadenia veľkú mieru flexibility.
Často však vídať, že ľudia chcú bývať najmä pekne, jednotlivé izby majú farebne zladené a nadekorované, no nefunguje dispozícia a bývanie pôsobí pomerne chaoticky.
Ak nefunguje dispozícia a prepojenie medzi miestnosťami nie je dobre vymyslené, časom ten byt začne obyvateľom prekážať, dekorovanie nepomôže tomu, aby priestor fungoval. Bývanie musí byť vymyslené funkčne, tok ľudí, energií a materiálov musí dobre fungovať bez toho, aby nastávali každodenné kolízie.
Keď ma oslovia zákazníci, väčšinou chcú riešiť aj dispozíciu, hoci niektorým ide len o prerobenie toho, čo tam majú. Aj keď to nie je práca vyslovene pre dizajnéra alebo interiérového architekta, malé zmeny až na úrovni dekorovania môžu pomôcť priestory sfunkčniť a zútulniť, ale zlú dispozíciu to nezachráni.
Je práve zlá dispozícia najväčším nedostatkom našich domovov?
Bohužiaľ, aj novostavby sa často robia tak neprakticky, že sa byty dajú len veľmi ťažko zariadiť. Ľudia do seba buď zbytočne narážajú, alebo je tam zbytočne veľa priechodných priestorov a miestnosti, v ktorých sa býva, sú malé. Je veľkým umením urobiť dispozíciu tak, aby sa aj na relatívne málo metroch štvorcových priestor maximálne využil.
Na nedostatky dnešných novostavieb upozorňujete pomerne často. Okrem zle riešenej dispozície medzi ne patrí aj absencia vstupných priestorov. Prečo sa to deje?
Nemyslí sa na tok ľudí. Keď sa urobí veľká zasklená fasáda, kde je celá jedna stena zo skla, priestor sa zariadi ťažšie. V miestnostiach býva aj veľa dverí, teda veľa tranzitných zón a potom neviete umiestniť nábytok. Stáva sa, že obývačka je navrhnutá tak, že nemáte priestor umiestniť sedačku k stene. Musíte ju dať do stredu miestnosti a to je miesto, kde sa ľudia často necítia komfortne. Narúša sa tým základný princíp, keď za sebou máte zákryt a pred sebou výhľad.
Stretla som sa aj s novostavbami, kde
