Denník N

Primátor Bratislavy: Auto nie je vaše ľudské právo, za parkovanie zaplatíte

Ivo Nesrovnal (51). Študoval v USA, v mladosti pracoval v kancelárii Václava Havla, stal sa partnerom v nemeckej advokátskej kancelárii Gleiss Lutz Rechtsanwälte. Po návrate na Slovensko vstúpil do SDKÚ, bol vicežupanom Pavla Freša a v mestskom zastupiteľstve predsedom klubu SDKÚ a Mosta-Híd. Pred komunálnymi voľbami zo strany vystúpil a ako nezávislý kandidát na konci roka 2014 vyhral voľby primátora Bratislavy. Foto N – Vladimír Šimíček
Ivo Nesrovnal (51). Študoval v USA, v mladosti pracoval v kancelárii Václava Havla, stal sa partnerom v nemeckej advokátskej kancelárii Gleiss Lutz Rechtsanwälte. Po návrate na Slovensko vstúpil do SDKÚ, bol vicežupanom Pavla Freša a v mestskom zastupiteľstve predsedom klubu SDKÚ a Mosta-Híd. Pred komunálnymi voľbami zo strany vystúpil a ako nezávislý kandidát na konci roka 2014 vyhral voľby primátora Bratislavy. Foto N – Vladimír Šimíček

Ivo Nesrovnal vo veľkom rozhovore sľubuje, že už od začiatku budúceho roka začnú v celom meste kresliť čiary a osádzať značky na spoplatnené parkovanie. Do leta má byť systém už v plnom chode.

  • Primátor tvrdí, že doteraz nepočul nahrávku, na ktorej jeho poradca núkal trafiky. V jeho mene vraj často klamú.
  • Firme, ktorá mešká so Starým mostom, odpustil asi tri milióny eur.
  • Nevzdal sa plánu na mestské vlaky cez Starý most a stanice Filiálka.

Myslíte to vážne so zavedením parkovného na území Bratislavy?

Robíte trochu chybu, že hovoríte iba o parkovnom. Pripravujeme spoločnú parkovaciu politiku. Tá nemá za cieľ vyberať od ľudí peniaze, ako by sa mohlo zdať z vašej otázky.

Takže čo má za cieľ?

Snažíme sa vyčistiť verejný priestor. Chcete zaparkovať pred domom, nemáte kde. Idete po chodníku, parkujú tam autá, často s mimobratislavskými značkami. Obyvatelia sú z toho frustrovaní, Bratislava je jediné hlavné mesto v EÚ a posledné krajské mesto na Slovensku, ktoré nemá parkovaciu politiku.

Kedy ju spustíte?

V januári 2016 začnú platiť spoločné pravidlá pre celé mesto. Potom už bude záležať na jednotlivých mestských častiach, ako ich zavedú na svojom území. Starostov k tomu tlačím už od februára, že to musíme urobiť čo najskôr.

Pretože je to nepopulárny krok, ktorý sa musí robiť čo najskôr po komunálnych voľbách?

To je jeden z dôvodov. Do toho nám ešte vstupuje aj slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré bude v druhej polovici budúceho roka. Dovtedy musí byť v uliciach poriadok. Musíme s tým teda začať už teraz začiatkom roka.

Video: Nesrovnal: Netuším, čo ponúkal môj poradca
autor: Martina Pažitková

Nech už tomu hovoríme akokoľvek: vo vašich návrhoch stojí, že obyvatelia Bratislavy si budú kupovať parkovacie karty, ktoré môžu stáť až sto eur. Čo za to ako obyvateľ dostanem? Zaručíte mi, že zaparkujem pred domom?

Znovu vychádzate z nesprávnych predpokladov. Vychádzate z toho, že človek má automaticky nárok na parkovanie v meste. Žiadny takýto nárok neexistuje. Vlastniť auto nie je základné ľudské právo. Hovoríme o parkovaní vo verejnom priestore, ktoré musíte zdieľať s inými obyvateľmi. A pokiaľ ho chcete zdieľať, musíte za to aj platiť.

Takže mi mesto za tie peniaze nič nebude garantovať?

Garantovať nie, ale je predpoklad, že po zavedení parkovacej politiky sa uvoľní viac parkovacích miest. Všetci tí, ktorí nie sú z Bratislavy, už nebudú môcť verejné priestory zneužívať na parkovanie. Takže si myslím, že zaparkujete jednoduchšie.

Väčšina miest pred domami bude vyhradená pre obyvateľov Bratislavy, teda rezidentov?

Áno, zrušia sa tie nezmyselné kríže, ktorými sú pomaľované ulice. Vzniknú vyhradené miesta, kde budú môcť síce parkovať všetci, ale rezidenti z dotyčnej mestskej časti to budú mať v rámci svojej celoročnej karty. Ostatní budú platiť za každé povedzme dve hodiny státia.

Váš návrh počíta s tým, že na túto ročnú „permanentku“ bude môcť rezident parkovať len vo svojej vlastnej mestskej časti. Inde bude musieť tiež platiť.

Áno, bude platiť za krátkodobé parkovanie v inej bratislavskej časti. Počítame však aj s tým, že bude platiť menej než napríklad človek zo Žiliny.

Kto to bude kontrolovať? Mestská polícia?

Mestská polícia a okrem toho si jednotlivé mestské časti budú môcť zaplatiť firmu, ktorá im s kontrolou pomôže. Je pravdepodobné, že ponecháme nejaký prechodný čas, aby si ľudia na to najprv zvykli.

Čo mi bude hroziť po uplynutí tohto prechodného času, pokiaľ zaparkujem bez karty? Dostanem papuču?

Bude vám hroziť pokuta, odťah, jednoducho nejaká sankcia.

Vaše návrhy uvádzajú, že rezidentom s nárokom na ročnú „permanentku“ sa môže stať len človek, ktorý má v Bratislave trvalý pobyt. Čo by ste poradili tým, ktorí bývajú v podnájme a majú problém vybaviť si tu trvalý pobyt?

Trvalý pobyt vám môže zabezpečiť vlastník bytu, u ktorého bývate. Pre neho to nie je žiadna veľká komplikácia.

Mnoho vlastníkov to však robiť nechce.

Lenže to je preto, lebo u seba ubytovávajú ľudí načierno, ale to je ich problém.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal vo svojej kancelárii. Foto N – Vladimír Šimíček

Poďme na inú tému. Nastupovali ste na post primátora so sľubom transparentnosti. Teraz schytávate kritiku zľava-sprava za výber šéfov mestských podnikov, a keď budete o tri roky opäť kandidovať, určite vám to pripomenú. Stálo vám to za to?

Samozrejme. Nie som tu nato, aby ma na stránkach bulvárnych novín vykreslili ako najkrajšieho, najlepšieho, ale aby sme tu riešili problémy. Sľúbil som, že podniky budú viesť generálni riaditelia, predsedovia predstavenstiev – ľudia vybraní vo výberových konaniach. To som splnil.

Nebola to namiesto transparentných konkurzov politická dohoda?

Každé hlasovanie je dohoda. Prvýkrát v histórii tohto mesta, možno aj prvýkrát v histórii štátu, sa šéfovia firiem vyberali pred tvárou verejnosti. Bolo to verejné. Prvýkrát museli zverejniť životopisy, rozvojové plány, na verejnom vypočutí sa ľudia na nich mohli prísť pozrieť a pýtať sa ich. Milan Ftáčnik predtým doniesol nejaký papier, ktorý mu niekto niekde dal, a vybavené. Teraz sa prvýkrát zúčastnila Transparency. Nie všetky ich návrhy poslanci akceptovali, no OK, dá sa to vylepšovať. Nie je pravda, že Transparency sa od konkurzov dištancovala. Pre mňa sa táto kauza uzavrela článkom Gabriela Šípoša a Pavla Nechalu z Transparency vo vašich novinách, podľa ktorých to bol veľký pokrok oproti minulosti.

Máte pravdu, Transparency vás aj chváli za to, čo ste vymenovali. To zásadné, čo hovoria, však je: zavolali nás, no nepočúvali nás, dali si urobiť audit kandidátov, ktorý ich nezaujímal, a o výsledku nerozhodol transparentný konkurz, ale politické dohody. Nazvali to súťažou krásy a poslancov vyzvali, nech zvážia, či sa vôbec budú riadiť výberom tejto komisie.

Sama Transparency povedala, že tento verejný aspekt je obrovský tlak, že tam nie je možné dávať nejakých trafikantov. Že tam nemôžu prísť nejakí hlupáci, dosadenci. Títo ľudia sa museli obhájiť. Som zodpovedný za proces, nerozhodujem. Nastavil som proces, rozhodovali poslanci.

Po dohode s vami.

Nie po dohode so mnou. Nemám sa s nimi na čom dohodnúť. Nemám ani jeden hlas. Musíte sa spýtať poslancov, prečo to v zastupiteľstve schválili tri pätiny z nich. Politici sa, samozrejme, medzi sebou rozprávajú. Veď to je ich práca. Keď sa poslanci dohadovali, s tým nič neurobím a v politike to je normálne.

To vyzerá, ako keby rozhodli iba poslanci a vaši ľudia s tým nemali nič spoločné. Ako máme potom rozumieť tomu, že váš poradca Roman Holeš prišiel za poslancami a ponúkal im miesto v predstavenstve mestskej odpadovej firmy výmenou za podporu iných miest pre vedenie mesta?

Sám si to neviem vysvetliť, pretože som nikoho ničím takým nepoveril, aby niekto za niekým chodil a niečo ponúkal. Pretože ja neviem nikomu nič dodať. Či niekto niekam chodil, to sú tvrdenia. Do tejto hry sa nenechám vtiahnuť.

To nie sú len tvrdenia. Určite ste počuli nahrávku, na ktorej váš poradca tieto posty ponúka.

Nepočul som ju.

Vážne ste ju nepočuli? Vás nezaujímalo, čo váš poradca sľubuje dvom poslancom?

Nikoho som takýmto niečím nepoveril.

Hoci ste nahrávku nepočuli, ten poradca u vás skončil.

Podal žiadosť o výpoveď.

Mestský poslanec Gábor Grendel na poslednom zastupiteľstve hovoril, že aj za ním bol iný človek z vedenia mesta a ponúkal mu zasa miesto v predstavenstve dopravného podniku. To je, akoby si vaši blízki ľudia robili, čo chcú, a vy ste o tom ani nevedeli.

Neviem, kto bol za pánom Grendelom. Ak to vie, nech to povie. Ja neviem nikoho nikam nominovať ani schváliť. To je proste hlúposť. Chápem, že mnohým teraz prekáža, že sa to takto stalo. Pretože to boli práve títo ľudia, Budaj a jeho klub, Hrčka, Borguľa, ktorí navrhovali priame politické riadenie firiem poslancami. Proti tomu som bojoval. Teraz kričia, že sa im to nepáči, pretože tam nesedia. Celý ich krik je iba o tom, aby tam zostali skupiny, ktoré tam sú teraz, a prachy tiekli.

Spomínate pána Borguľu. Jeho ľudia a nominanti jeho klubu sa napokon do predstavenstiev aj dozorných rád podnikov dostali.

Rozhodlo tak zastupiteľstvo 27 hlasmi.

Ako je vôbec možné, že mená víťazov konkurzov boli známe vopred? Prečo chlapsky nepriznať, že to je politická dohoda a že tam potrebujete svojich ľudí, aby ste tie firmy vedeli riadiť?

Prepáčte, toto je absolútne hlúpy záver. Tlak verejnosti vylučuje akékoľvek machinácie. Rozhodlo zastupiteľstvo, choďte sa opýtať ich, prečo ich tam navrhli, čo sú to za ľudia.

Napríklad do dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa dostal Richard Dírer, váš poradca pri kampani. Aká je kvalifikácia dlhoročného novinára, aby kontroloval takú veľkú firmu?

Pán Dírer aj teraz na dohodu spolupracuje s mestom. S poslaneckými klubmi bola dohoda, že v každej spoločnosti musí mať magistrát svojho zástupcu. Aby vedel, čo sa tam deje. To je priznané. Nemám toľko ľudí, ktorým by som dôveroval. Pán Dírer je dlhoročný aj ekonomický novinár, vyzná sa v témach a prijal moju ponuku, aby zastupoval mesto v dozornej rade.

Foto N – Vladimír Šimíček

A ako to je teda s tým, že dvaja z troch nových riaditeľov boli známi vopred ešte pred ukončením týchto konkurzov?

To sa opýtajte tých ľudí, ja neviem, odkiaľ to vedeli. Noviny, ktoré to zverejňovali (Nový Čas, poznámka redakcie), zverejňovali aj klamstvo, že kandidát je moja rodina. Neviem, odkiaľ to mali, keďže to nie je pravda.

Hovoríte, že neviete, kto to vynáša. Neviete, čo hovorí váš poradca. Žijeme na Slovensku, kde sa normou stali politické trafiky, politický klientelizmus. Vieme, ako funguje politika: politik, povedzme premiér, má svojho emisára, ktorý zaňho vyjednáva a robí zákulisnú prácu. Nemôžeme uveriť, že neviete, čo ponúkal váš poradca v takej kľúčovej veci.

On mi potom povedal, že sa stretol s poslancami. Ale nevedel som, že stretnutie bolo o tomto. Nepoveril som ho tým, bol poradcom pre marketing a šport. Takéto dohody som nerobil.

Neviete si vysvetliť, prečo o tom vyjednával poradca zodpovedný za šport?

Ľudia hrajú s kartami, ktoré si vymyslia. Prikrývajú sa mnou, aby niečo dosiahli. To tu mám denne. Denne mi prinesú niečo na podpis s tým, že primátor s tým súhlasil. Pritom v živote som to nevidel. Podľa mňa sme spravili niečo dobré. Prekáža mi, že aj ľudia, ktorých si vážim, teraz naskakujú na tú negativistickú vlnu. Hľadajú zámienky namiesto toho, aby sa pozreli na celý les a uznali, že toto sa tu ešte nikdy neurobilo.

Video: Eurovia pokutu od Bratislavy nedostane, Nesrovnal jej predĺžil termín
autor: Martina Pažitková

Pred voľbami ste sľubovali, že budete navrhovať novú železničnú trať pre Bratislavu, ktorá povedie zo severu až do Petržalky. Bude táto trať?

Sme vo fáze, že sme dostali na stôl strategický dokument, územný generel dopravy, z ktorého majú vychádzať ďalšie veľké projekty. Lenže zadanie generelu nebolo spracované dostatočne, vôbec nezohľadňuje napríklad každodenné dochádzanie ľudí z okolia Bratislavy do mesta. Preto ho musíme najprv doplniť.

A okrem toho sľubujete obnoviť železničnú stanicu Filiálka pri Trnavskom mýte.

Znovu tá istá odpoveď: aj tento projekt bude možný až po dopracovaní generelu. Ten musí dokázať, že Filiálka je potrebná. Potom si na túto stavbu budeme môcť žiadať aj peniaze z európskych fondov.

Ako chcete Filiálku presadiť? Železničné projekty predsa nie sú vecou mesta, ale štátnej firmy Železnice Slovenskej republiky, na ktorú nemáte dosah.

Je pravda, že aj niektorí ľudia na magistráte, ktorí tu už dnes nepracujú, zastávali názor, že železničné koľaje sa nás netýkajú. My však môžeme na železnice tlačiť. Pravidelne hovorím s ministrom dopravy, so štátnym tajomníkom i s ľudmi zo železníc, aby sa do toho zapojili. Železnice sa nemôžu tváriť, že ich tieto veci nezaujímajú. My predsa nehovoríme o trati niekam do Liptovského Hrádku, ale o projektoch v hlavnom meste.

Súčasný minister dopravy už jedenkrát projekt Filiálky zastavil.

Mám od ministerstva stanovisko, že o Filiálke rozmýšľajú. Je to otvorená vec, nikto mi nepovedal, aby som s tým nepočítal.

Nie je to skôr tak, že ste pred voľbami sľubovali projekty, ktoré nemôžete v skutočnosti ovplyvniť?

Sľuboval som, že za to budem bojovať, a to robím. Za môjho predchodcu mesto v týchto veciach mlčalo.

Prečo je Filiálka dôležitá? Aký by malo prínos, keby prímestské vlaky končili pri Trnavskom mýte?

Zoberiem to trochu zoširoka. Už v polovici 19. storočia železnicu nakreslili práve pri Trnavskom mýte. Viete prečo? Pretože keď sa pozriete na mapu, tak vidíte, že Bratislava je otočená smerom na sever, východ a juh. Tam, kam ďalej pokračuje Slovensko. Z týchto smerov k nám prichádzajú ľudia a je pre nich vhodnejšie, aby končili na Trnavskom mýte, čo je náš najväčší dopravný uzol. Tá myšlienka je stále aktuálna, to vám povedia všetci dopravní inžinieri.

Bratislavská hlavná stanica na to nestačí?

Hlavná stanica je taká pekná prejazdová stanica, ktorá je vhodná pre ľudí prichádzajúcich zo Záhoria. Neleží však v smere, odkiaľ k nám prúdi najviac ľudí. Nechceme sa uspokojiť s tým, aby vlaky končili na Filiálke. Do budúcna je potrebné, aby pokračovali ďalej cez Karadžičovu ulicu, kade historicky železnica už raz viedla.

Karadžičova ulica je však dnes z veľkej časti zastavaná.

Áno, ale železnicu stále môžeme umiestniť do tunela alebo na pylóny. A následne ju doviesť k Starému mostu, po ktorom môžu okrem električiek premávať aj odľahčené prímestské vlaky ďalej do Petržalky. Toto sú projekty, ktoré Bratislava potrebuje. Už pri súčasnej obnove na moste robí rozchod nielen pre električky, ale aj pre vlaky (bratislavské električky používajú rozchod 1000 mm, vlaky potrebujú 1435 mm, na Starom moste sa počíta s obomi – pozn. red.).

To zrejme hovoríte o projektoch na ďalšie desaťročia.

Hovorím o nejakej vízii, ktorú dnes Bratislava nemá. Doteraz sme robili len ad hoc riešenia. Nepáči sa nám tunel do Petržalky, takže zoberieme eurofondy, buch, a kúpime električky. Dostaneme električky a zistíme, že nemajú po čom jazdiť, pretože koľajnice sú rozbité. Takže musíme zase hľadať peniaze, aby sme opravili električkové trate, pretože výrobca má podmienku, že nebudú jazdiť po starých koľajniciach. Takže potrebujeme víziu, ako sa ďalej rozvíjať.

Čo z týchto veľkých projektov môžete presadiť vy?

Chcem, aby do konca môjho funkčného obdobia boli tieto projekty nezvratné. Chcem, aby napríklad Filiálka bola zanesená v strategických dokumentoch mesta aj v operačných programoch Európskej únie.

Poďme teraz k jednej aktuálnejšej stavbe: Starý most a k nemu vedúca Štúrova ulica, ktorá je už viac ako rok a pol uzavretá a rozkopaná. Viackrát ste už povedali, že podnikatelia z tej ulice nemajú nárok na odškodnenie. Vaša hlavná dopravná inžinierka priznala, že vinou mesta bola Štúrova ulica rozkopaná zbytočne.

Tu blízko býva pán Ftáčnik, choďte sa ho spýtať, prečo to spravil. Rozumiem, že ľudia sú podráždení, ja som tiež. Bol to zlý manažment, zlé plánovanie, projekt. Ale Štúrova bude do konca októbra hotová, už to finišuje.

Veríte termínom, ktoré vám hovorí stavebná firma Eurovia?

Takto sú termíny, tak to musí byť.

Robil chyby iba pán Ftáčnik alebo aj firma?

Robili sa zbytočné zmeny, napríklad posunuli zastávku spred Umelky pred Euroveu a zbytočne išli peniaze na projektovanie zastávky. Zbytočne sa plánovalo obratisko, hoci električky už vtedy boli obojsmerné, to stálo niekoľko stotisíc eur a pol roka fuč. Pokiaľ ide o firmu, nechcem ju znervózňovať, chcem, aby to dokončili. Ale myslím si, že sú rezervy v manažmente. Pracujeme na tom, pokoj, aj firma robí, čo môže.

Firma oproti pôvodnému termínu mešká. Zaplatí za to pokutu?

Pôvodný termín bol do 31. augusta a ten sme časovým dodatkom posunuli na 15. decembra. Tým, že sa dodatkom posunul, nie je to zmluvné meškanie. Meškanie by bolo, keby sme dodatok neurobili a za každý deň účtovali omeškanie.

Vy ste im vlastne odpustili pokutu.

Nie. Sami sebe sme ušetrili obrovské náklady, ktoré by sme mali s tým, keby sme ten úsek museli dokončiť sami.

Bola teda zmluva postavená tak, že ak budú meškať, budú platiť pokutu?

Bola, ale pokuta bola minimálna. Nepomerná k tomu, čo by mestu hrozilo, keby to muselo stavať samo. Náklady po tom, keby firma povedala dovidenia, by boli nesmierne.

Podľa našich informácií by sa to do konca roka napočítalo v miliónoch.

Možno by to bol milión, dva alebo tri. Ale je tam horná hranica a tá čiastka by nám bola nanič.

Tri milióny eur sú pre mesto nič?

Dokončíte za to ten most? Nie. Ani tú križovatku.

Eurovia vám povedala, že by most nedostavala, keby ste jej pokutu neodpustili?

Nie. No bolo to jedno z rizík. Keď sa skončí zmluva, nemáte zmluvného partnera. Začnete ho pokutovať a on môže urobiť čokoľvek. Nakoniec povie – skončila nám zmluva, tak sa balíme a ideme.

Tá zmluva predsa nie je viazaná iba na termín, ale na dokončenie.

Áno, no nesplnil by ju. Mohol by odísť.

To by si nejaká firma dovolila?

Neviem, čo by bolo, keby. Takéto riziká si nemôžeme dovoliť. Našou povinnosťou je dokončiť most.

Takže v záujme dobrých vzťahov a dokončenia ste im odpustili tri milióny eur.

Nie, takto sa na to vôbec nedá pozerať. Ušetrili sme si obrovské náklady.

Nebojíte sa, že to vytvorí precedens, že sa firmy sa nebudú báť sankcií?

Vytváranie dodatkov nie je precedens, to sa robí bežne, robí to NDS pri výstavbe diaľnic. Som zodpovedný za dokončenie mosta. Musel som sa rozhodnúť. Bolo to kolektívne rozhodnutie.

A naznačovali vám teda, že by skončili?

Nie.

Koľko peňazí nám ešte neuhradila Európska únia? Aby sme vedeli, aká suma je v hre ešte nepokrytá a môže teoreticky zostať na meste.

Počítame s tým, že všetko sa vyfakturuje tento rok. Už sme niekde za polovicou, fakturuje sa mesačne.

Nezaplatených teda zostáva ešte niekoľko desiatok miliónov eur?

Áno, približne 30 miliónov.

Parkovanie v Bratislave

Teraz najčítanejšie