Rusko napadlo Ukrajinu. Útočí raketami, do krajiny vstúpili tanky

Rusko vo štvrtok ráno o 5 miestneho času napadlo Ukrajinu. Ukrajinské úrady hlásia ostreľovanie na viacerých miestach krajiny a útoky na hraničné priechody. Do krajiny zároveň vstúpili ruské tanky z Bieloruska.

Útok oznámil v prejave ruský prezident Vladimir Putin. Nazval ho „špeciálnou vojenskou operáciou“ na ochranu Donbasu. „Rusko nedovolí, aby mala Ukrajina jadrové zbrane,“ povedal. Nebol doteraz zverejnený žiaden dôkaz, že by sa Ukrajina, ktorá sa jadrových zbraní vzdala v roku 1994 výmenou za garanciou hraníc, o ne usilovala.

Putin povedal aj to, že cieľom je „denacifikácia a demilitarizácia“ Ukrajiny. Opäť spomenul , že režim v Kyjeve pácha genocídu na východe krajiny.

Tvrdil, že zodpovednosť za krv bude na rukách Ukrajincov a že Rusko nemá v pláne okupovať územie Ukrajiny.

Video: Ako Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a hrozí Západu (prejav s titulkami)

Zelenskyj: Zachovajte pokoj

„Putin spustil plnú inváziu Ukrajiny. Pokojné ukrajinské mestá sú ostreľované. Toto je vojna agresie,“ povedal ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil v krajine stanné právo, ktoré potvrdil parlament. Vyzval Ukrajincov, aby zostali doma a boli pokojní. „Nepanikárte, sme silní, sme pripravení na čokoľvek, porazíme každého,“ povedal.

„Dnes 24. 2. o 5.00 začali ozbrojené sily Ruskej federácie intenzívne ostreľovanie našich jednotiek na východe a súčasne spustili raketové útoky na letiská v Boryspile, Ozernom, Kulbakine, Čugujeve, Kramatorsku, Čornobaji a na iné vojenské objekty ozbrojených síl Ukrajiny. Agresor zároveň spustil delostrelecké ostreľovanie územia a dedín Ukrajiny pozdĺž štátnej hranice,“ oznámil na Facebooku generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny.

Výbuchy bolo počuť aj v Kyjeve. Starosta Kyjeva Vitalij Klyčko povedal, aby ľudia, ktorí nepracujú v kritickej infraštruktúre, zostali doma. V prípade, ak bude počuť sirény, ktoré signalizujú vzdušný útok, majú sa skryť do pivníc a krytov. To sa podľa novinára Guardianu Luke Hardinga aj dialo.

Our basement in Kyiv now filling up with families with small children. The kids are holding colouring books. Heartbreaking

— Luke Harding (@lukeharding1968) February 24, 2022

Mnohí ľudia opúšťali Kyjev, v smere z mesta sa tvorili zápchy.

Tanky z Bieloruska

Rusko tvrdí, že ostreľuje iba vojenské ciele „presnými zbraňami“, čo sa nedá potvrdiť. Ukrajina hovorí, že napadnuté boli hraničné priechody s Ruskom a Bieloruskom. K útokom došlo v Luhanskom, Sumskom, Žytomirskom, Černovickom a Charkovskom regióne. Rovnako došlo k útoku z Krymu, ktorý je okupovaný Ruskom.

Video CNN ukazuje, ako na Ukrajinu vstupujú z Bieloruska tanky. Práve v Bielorusku boli rozmiestnené početné jednotky ruskej armády, je to najrýchlejšia cesta na Kyjev. Správy o vylodení ruských vojakov v Odese nie sú podľa ukrajinských úradov pravdivé.

CNN now showing footage of Russian tanks crossing into Ukraine from Belarus. Just surreal. pic.twitter.com/JjsJ468wmR

— max seddon (@maxseddon) February 24, 2022

Ukrajinské úrady dnes nariadili evakuáciu obyvateľov Luhanskej oblasti. Tento región je z jednej tretiny obsadený rebelmi, ktorí vytvorili samozvanú Luhanskú ľudovú republiku.

„Odporúčame obyvateľom Luhanského regiónu, aby okamžite opustili región,“ napísal jeho šéf Serhij Hajdaj. „Majitelia vozidiel by mali sami ísť v smere na rieku Dneper,“ dodal. Pre ďalších ľudí budú pripravené vlaky.

Rebeli z Luhanskej ľudovej republiky ohlásili začiatok vojenskej operácie, aby „oslobodili okupované teritórium“. Táto republika, ktorú spolu s Doneckou ľudovou republikou Rusko tento týždeň uznalo za nezávislú, si robí nárok na celú Luhanskú oblasť.

Ukrajina hlásila, že stratila už dve dediny.

Ukrajinská armáda tvrdí, že zostrelila päť ruských lietadiel a jednu helikoptéru.

Ruské ministerstvo obrany ráno podľa portálu Meduza tvrdilo, že ukrajinská vojenská letecká infraštruktúra bola odstavená a že ukrajinskí pohraničníci nekládli žiaden odpor voči ruským jednotkám. Správy o zostrelení ruských lietadiel sú podľa nich nepravdivé.

Svet inváziu odsúdil

Svet inváziu Ruska odsúdil. Šéf NATO Jens Stoltenberg považuje útok na Ukrajinu za „ľahkomyseľný a nevyprovokovaný“. „Napriek našim opakovaným výzvam a neúnavnej snahe o diplomaciu si Rusko opäť zvolilo cestu agresie proti zvrchovanej a nezávislej krajine,“ znelo v jeho stanovisku.

Generálny tajomník OSN António Guterres žiada Putina, aby „v mene ľudstva poslal vojakov naspäť do Ruska“. „Nedovoľte, aby sa v Európe začala najhoršia vojna od začiatku storočia,“ citoval ho portál USA Today.

Ruskú ofenzívu odsudzujú aj mnohí svetoví lídri.

Americký prezident Joe Biden v oficiálnom vyhlásení uvádza, že útok na Ukrajinu je „nevyprovokovaný a neoprávnený“. Zároveň potvrdil, že telefonoval s Volodymyrom Zelenským.

„Jedine Rusko bude zodpovedné za úmrtia a škody, ktoré prinesie tento útok. Spojené štáty a jeho spojenci a partneri zareagujú jednotne a rozhodne,“ dodal.

O „rozhodnej reakcii“ hovoril aj britský premiér Boris Johnson, ktorý takisto telefonoval so Zelenským. „Prezident Putin si vybral cestu krviprelievania a deštrukcie,“ povedal.

Ukrajinský prezident už volal aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom či poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Scholz označil Putinovo rozhodnutie za hrubé porušenie medzinárodného práva a vyzval Moskvu, aby okamžite zastavila svoje vojenské operácie.

Pridalo sa aj Francúzsko, ktoré sľúbilo, že bude Ukrajine naďalej poskytovať ekonomickú a finančnú pomoc.

Fínsky prezident Sauli Niinistö okrem iného povedal, že Putin sa zameriava na Ukrajinu, ale ruská ofenzíva je „útokom na bezpečnostný poriadok celej Európy“.

Heger: Svet bude oddnes iný

Jasné vyjadrenia zaznievajú aj od najvyšších slovenských predstaviteľov. Prezidentka Zuzana Čaputová na Facebooku napísala: „Nádej tých, ktorí si mysleli, že Rusko sa uspokojí s vojenskou okupáciou častí Doneckej a Luhanskej oblasti, sa ukázala byť ilúziou.“ Ukrajinskému ľudu aj prezidentovi Zelenskému vyjadrila „plnú podporu a solidaritu“.

Premiér Eduard Heger uviedol, že „svet bude oddnes iný“.  „Je to zo strany Ruska neospravedlniteľný barbarský čin, hrubé porušenie medzinárodného práva. Znova nám pred očami ožil ruský imperializmus v jeho agresívnej, militantnej podobe,“ znelo v jeho stanovisku.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok povedal, že na mimoriadnom zasadnutí NATO bude Slovensko žiadať o konzultáciu podľa článku 4. „Súčasná situácia si to vyžaduje,“ vravel.

Korčok tvrdí, že je v „permanentnom kontakte“ so slovenským veľvyslancom v Kyjeve. „Všetci sú nateraz v bezpečí a ich ďalšie zotrvanie je koordinované s ostatnými štátmi EÚ,“ dodal.

Vyjadril sa aj predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý vojenskú agresiu Ruska považuje za „neprijateľný, neospravedlniteľný a bezprecedentný krok“. „Ide o hrubé porušenie medzinárodného práva a narušenie územnej celistvosti nášho suseda,“ vyhlásil.