Kanada po 10 rokoch mení vládu, bude zelenšia a ľavicovejšia

Bolo to víťazstvo, ktoré sa nedá označiť inak ako triumfálne. Strana, ktorá v posledných voľbách totálne prepadla, sa z tretieho miesta v predvolebných prieskumoch dostala až na vrchol. V Kanade budú po desiatich rokoch opäť vládnuť liberáli.

„Pred piatimi rokmi to bolo niečo nemysliteľné, pred niekoľkými mesiacmi niečo nepravdepodobné a ešte pred pár dňami niečo, čo sa nečakalo,“ napísalo po zisku jasnej parlamentnej väčšiny pre Liberálnu stranu BBC. Ešte minulý týždeň to totiž vyzeralo tak, že aj keď doteraz vládnuci konzervatívci voľby nevyhrajú, väčšinu nezíska nikto a v Kanade bude vládnuť ďalšia menšinová vláda – opäť pod vedením doterajšieho premiéra Stephena Harpera.

Nakoniec sa to liberálom podarilo – v novom parlamente budú mať 184 poslancov, čo im zaručuje pohodlnú väčšinu 14 hlasov.

„Kanaďania z celej krajiny poslali dnes večer jasnú správu – nastal čas na zmenu, priatelia. Čas na skutočnú zmenu,“ vyhlásil v pondelok večer líder liberálov, Justin Trudeau.

Čo tým myslel? Ak svoje plány naplní, Kanada bude zelenšia, posunie sa doľava a stiahne svoje stíhačky z Iraku či zo Sýrie.

Sľúbili deficity, chcú nakopnúť ekonomiku

Z diaľky vyzerala kanadská predvolebná kampaň trochu bizarne. Konzervatívci sa totiž zaviazali, že najbližšie roky budú – ako doteraz – prijímať len vyrovnaný rozpočet. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, no presne ten istý sľub zopakovali na začiatku kampane aj socialisti zo strany Nová demokracia (NDP).

Jedinou stranou, ktorá od začiatku sľubovala opak, boli práve liberáli. Voličom otvorene povedali, že najbližšie tri roky budú vytvárať deficity.

Prihlásili sa tak k starej keynesiánskej politike kanadská ekonomika totiž v posledných rokoch stagnuje a liberáli ju chcú rozbehnúť masívnymi investíciami do nových ciest, mostov, na stavbu protipovodňových bariér či do zelených technológií. Využiť chcú tiež fakt, že Kanade investori veria a môžu si tak požičiavať za nízke úroky.

Každý rok by takto mali minúť dodatočne 5 miliárd kanadských dolárov, zároveň sa však zaviazali, že na konci volebného obdobia sa vrátia k vyrovnanému rozpočtu. Kanadský denník Globe and Mail však pripomína slová kritikov, ktorí tvrdia, že liberáli zatiaľ presne nevedia, do akých projektov chcú investovať.

„Existujú obavy, že sa tieto peniaze vyhodia na slabo naplánované investície, vrátane tých, ktoré liberáli len veľmi vágne definujú ako ‚sociálne‘ či ‚environmentálne‘ investície,“ píše sa v analýze Globe and Mail.

Zoberte bohatým

Okrem plánovaných rozpočtových schodkov liberáli prebrali aj ďalšiu iniciatívu socialistov  zvýšením daní pre najbohatších Kanaďanov chcú financovať mierne zníženie daní pre strednú triedu.

Progresívny daňový systém – teda, že výška dane z príjmu závisí od platu a nie je pre všetkých rovnaká  platí v Kanade už dlho. Teraz by sa však mal tento pomer ešte zväčšiť. Kanaďania, ktorí zarábajú viac ako 200-tisíc dolárov ročne, doteraz platili 29-percentnú daň z príjmu. Teraz by to malo byť 33 percent. Naopak ľuďom, ktorí zarábali ročne 45- až 89-tisíc dolárov, by mala táto daň klesnúť o 1,5 percentuálneho bodu na 20,5 percenta.

Podľa plánu liberálov by mali vyššie dane pre bohatých priniesť ročne do rozpočtu 3 miliardy dolárov, presne toľko, koľko vyjdú daňové úľavy pre priemerne zarábajúcich Kanaďanov. Skúsenosti z iných krajín však hovoria aj o tom, že takéto plány sú dosť optimistické. Bohatí Kanaďania si totiž môžu nájsť cesty, ako vyššie dane obísť. No liberáli tvrdia, že daňové kontroly budú tvrdšie a dôslednejšie.

Viac Sýrčanov, menej útokov proti ISIS

Otočiť plánujú noví víťazi aj v zahraničnej politike.

Kanada je dnes súčasťou spojeneckej koalície, ktorá na čele so Spojenými štátmi bombarduje Islamský štát v Iraku a Sýrii. Trudeau a jeho liberáli už počas hlasovania v parlamente túto stratégiu nepodporili. V kampani naopak sľúbili, že s náletmi skončia. Namiesto toho sa chcú podľa BBC sústrediť na tréning miestnych armád či posielať viac humanitárnej pomoci.

Trudeau zároveň vyhlásil, že Kanada musí prijať viac sýrskych utečencov, čomu sa konzervatívci bránili. Pôvodne chcela vláda prijať len 10-tisíc utečencov počas štyroch rokov. Teraz by liberáli podľa magazínu Time mali prijať 25-tisíc Sýrčanov v čo najbližšom čase.

A Kanada pod vedením liberálov chce využiť aj zlepšenie vzťahov s Iránom, ktorý v lete podpísal historickú dohodu o jadrovom programe. Podľa BBC ich k tomu okrem nových ekonomických možností vedie aj silná a početná iránska diaspóra, ktorá v Kanade žije.

Zelená ekonomika – životné prostredie aj marihuana

Kanadská ekonomika sa už roky spolieha na výnosy z ťažby ropy a plynu. Práve preto patrila Kanada k najväčším kritikom akýchkoľvek pokusov o zavedenie limitov na vypúšťanie skleníkových plynov, ktoré sú podľa väčšiny vedcov hlavným dôvodom klimatických zmien.

Do Paríža, kde bude v decembri svet hovoriť o konkrétnych krokoch, ako tieto zmeny aspoň spomaliť, chcela pôvodne konzervatívna vláda vyslať len ministerských úradníkov. Teraz by mal delegáciu viesť sám Trudeau. Magazín Politico tvrdí, že od Kanady sa teraz očakáva oveľa konštruktívnejší tón.

Lenže viaceré kanadské štáty sú na ťažbe a vývoze plynu či ropy veľmi závislé a už teraz majú problémy konkurovať nízkym cenám na svetových trhoch. Otočka k obnoviteľným zdrojom energie ich teda určite nepoteší. Potešiť ich, naopak, môže skôr to, že Trudeau ako premiér nebude žiadny ekoradikál.

Opakovane napríklad podporil výstavbu kontroverzného ropovodu Keystone, s ktorým nesúhlasí americký prezident Barack Obama.

Liberáli však plánujú potešiť iných zelených aktivistov – nová kanadská vláda chce zlegalizovať marihuanu, k užívaniu ktorej sa (rekreačne) priznal aj Trudeau. Súčasný systém, ktorý trestá aj obyčajných užívateľov mäkkej drogy, podľa neho nikam nevedie, no ani on ešte nevie, ako presne by mal byť predaj konopy regulovaný.