Slovenská odborníčka: Kto chrípku nepovažuje za nebezpečnú, veľa o nej nevie

Očkovacie látky sú dostupné, preto je každé úmrtie na chrípku zbytočné. Je o tom presvedčená Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Spolu s kolegami spustila tento utorok projekt Chránime našich pacientov. Jeho cieľom je aktivizovať zdravotníckych pracovníkov, aby sa dali očkovať, a chránili tak nielen seba, ale predovšetkým svojich pacientov.

Chrípka je akútne vírusové ochorenie. Existujú tri typy vírusov chrípky, z nich najviac nebezpečný je typ A. Vyznačuje sa veľkou premenlivosťou. V snahe prežiť si medzi sebou vírusy vymieňajú genetické informácie, takže sa ich vlastnosti neustále menia.

Preto sa treba očkovať každý rok. Aby bola očkovacia látka účinná, musia sa sledovať zmeny vo vírusoch chrípky. „Svetová zdravotnícka organizácia má vyše 95-percentnú účinnosť v predpovedaní vírusov, ktoré budú nasledujúcu sezónu v populácii kolovať,“ povedala Krištúfková.

Na severnej pologuli je optimálne, aby sa človek očkoval práve v tomto období, v priebehu októbra a novembra. Očkovať sa dá aj počas epidémie, ale vtedy sa účinnosť vakcíny znižuje. Vytvorenie protilátok totiž nejaký čas trvá, obvykle desať až štrnásť dní.

„Často sa nám stáva, že sa ľudia dajú zaočkovať neskoro, keď už sú infikovaní. Keď dostanú chrípku, povedia: ‚Vidíte, dal som sa zaočkovať, a predsa som ochorel.‘ Príčinou však nebolo očkovanie, ale to, že vakcína už nestihla pomôcť,“ vraví Krištúfková.

Minulý rok sa dalo očkovať len 4,6 percenta populácie

Zaočkovanosť na Slovensku je nízka: minulý rok sa dalo očkovať iba 4,6 percenta ľudí. Nevytvárame tak kolektívnu imunitu a chránené sú iba jednotlivé osoby – tí, čo sa dali očkovať.

Z výskumov vyplýva, že zo zhruba 2600 ľudí, ktorí sú chorí na chrípku, iba 1200 navštívi lekára. Z nich 12 je hospitalizovaných, z toho jeden zomrie. Čo sa týka Slovenska, odhaduje sa, že v súvislosti s chrípkou či následkom komplikácií, ktoré u pacienta spôsobí, zomrie až 1200 ľudí ročne.

Silná minulá chrípková sezóna

Minulý rok bola chrípková sezóna u nás mimoriadne silná. Až 200-tisíc ľudí navštívilo lekára s chrípkou a chrípkou podobným ochorením, čiže ochorením, ktoré klinicky prebiehalo tak ako chrípka.

„Zaznamenali sme 74 prípadov ťažkých respiračných ochorení, takzvaných SARI, z toho 25 pacientov zomrelo. Úmrtnosť bola takmer 34 percent. Vírus chrípky sa podarilo potvrdiť u 19 zomretých na SARI. Ani jeden z nich nebol proti chrípke očkovaný,“ povedala odborníčka.

Podávajú čiastočky usmrteného vírusu

Krištúfková vysvetlila, že očkovanie spočíva v podávaní čiastočiek usmrteného vírusu. Tie ochorenie vyvolať nemôžu, nemajú ako – nejde o živý vírus. Fungujú tak, že vyvolávajú tvorbu protilátok a v prípade, že organizmus napadne živý vírus chrípky, vie si s ním telo poradiť. Je to vďaka prítomným protilátkam.

K akým nežiaducim účinkom očkovanie vedie, skúmali v prieskume z roku 2011. Z celkového počtu 295 očkovaných lekárov sa 24 (8,1 percenta) priznalo, že mali po očkovaní reakciu. „Išlo výhradne o tie reakcie, ktoré sú popísané v každom príbalovom letáku – bolestivosť v mieste vpichu, pocit únavy a teplota maximálne 1 až tri dni. Žiadne vážnejšie komplikácie neudali,“ konštatovala Krištúfková.

Rizikové skupiny

Medzi rizikové skupiny, ktorým Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa dali očkovať, patria na prvom mieste tehotné ženy. Očkovaná tehotná žena chráni nielen seba, ale aj svoje dieťa, ktoré do šiestich mesiacov života nemôže byť očkované.

• vykonáva sa každoročne, pretože vírusy chrípky sa menia
• je optimálne v priebehu októbra a novembra
• zloženie očkovacej látky sa aktualizuje pred každou sezónou
• protilátky sa vytvoria 10-14 dní po očkovaní
• je najúčinnejšou prevenciou

Medzi ďalšie rizikové skupiny patria aj chronicky choré osoby, seniori, deti vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov a zdravotnícki pracovníci.

Chránime našich pacientov

Projekt Chránime našich pacientov má zdravotníkov motivovať, aby sa dali očkovať, lebo „majú zodpovednosť nielen za zdravie svoje a svojej rodiny, ale aj svojich pacientov. Pacienti sú vždy rizikoví. Chrípka u nich môže mať ťažký priebeh. Lekár by mal byť vzorom pre svojich pacientov. Rovnako chceme apelovať na lekárov, ktorí sa dávajú proti chrípke očkovať, aby to dali vedieť aj svojim kolegom a pacientom,“ uvádza Krištúfková.

Projekt už podporili viaceré zdravotnícke zariadenia aj Národný endokrinologický a diabetologický ústav v Ľubochni (NEDU). „Očkovanie proti chrípke sme sa rozhodli odporučiť všetkým našim zdravotníckym pracovníkom, pretože to vnímame ako profesionálny prístup v prospech zdravia našich pacientov,“ povedal Emil Martinka, primár NEDU.

Je to, čo je na Facebooku, pravda?

Krištúfkovej sme sa opýtali, ako si vysvetľuje nízku zaočkovanosť slovenskej populácie. „V západných krajinách je veľmi dlhá tradícia osobnej zodpovednosti za vlastné zdravie. Jednoducho nechcú ochorieť, nechcú chýbať v práci a vedia, že očkovanie im v tom môže pomôcť. U nás toto povedomie v ľuďoch také silné nie je. Do toho prišla antivakcinačná kampaň. Takže ľudia sú zmätení,“ povedala.

V apríli tohto roka sme napísali, že ďalšia z množstva štúdií preukázala, že medzi očkovaním a autizmom neexistuje žiadna súvislosť. Martinka potvrdil, že taká súvislosť neexistuje ani v prípade očkovania a diabetu.

„V roku 2008/2009 sme na Slovensku dosahovali 12-percentnú zaočkovanosť. Veľmi nás vtedy poškodila kampaň na Facebooku a iných sociálnych sieťach, keď bola pandémia. Bohužiaľ, žijeme v dobe, keď to, čo je na Facebooku, je pravda. Boli tam rôzne fámy ako napríklad, že vakcína bola vyvinutá ‚horúcou ihlou‘. Vývin vakcíny trvá 10 rokov. Žiadnu pandemickú vakcínu nevyvinuli za pol roka, pol roka trvala len jej výroba. A to je rozdiel,“ povedala na margo antivakcinačného hnutia Krištúfková.