Denník N

Otec Juraja Slafkovského: Z domu odišiel ako 14-ročný, nechceli sme však brániť jeho snom

Juraj Slafkovský po príchode na Slovensko. FOTO TASR - Pavel Neubauer
Juraj Slafkovský po príchode na Slovensko. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Juraj Slafkovský vyrastal v HC Košice, no keď mal 14 rokov, odišiel do rakúskeho Salzburgu, odtiaľ do Hradca Králové a dve a pol sezóny je už vo fínskom TPS Turku.

Jeho otec Juraj Slafkovský st. vysvetľuje, prečo sa syna rozhodli poslať do zahraničia a v čom to tam je odlišné od Slovenska.

„Nebolo to jednoduché, keď si pomyslíte, že vám odchádza z domu 14-ročné dieťa a bude preč sedem až osem mesiacov v roku,“ hovorí otec 17-ročného útočníka, ktorý sa stal najužitočnejším hráčom uplynulej olympiády v Pekingu, na ktorej Slovensku pomohol k historickému bronzu.

Čo pociťujete ako rodičia po rokoch úsilia, aby sa váš syn uplatnil v hokeji?      

Slovami je to ťažké opísať, je to neskutočné. Rád by som však k tomu dodal, že veľmi obdivujem a som hrdý na rozhodnutie realizačného tímu a hráčov slovenského mužstva na olympiáde nestretnúť sa s politikmi a z bronzového úspechu sa potešiť len so svojimi fanúšikmi. Som neuveriteľne sklamaný z nezáujmu predstaviteľov súčasnej vládnej garnitúry, keď sa šport, čo sa týka hlavne mládeže a detí, dostal za dva roky na úplný okraj záujmu.

Pretože opatrenia počas pandémie boli priveľmi prísne?

Smutné je, že počas uplynulých dvoch rokov zakazoval štát deťom trénovať a absolútne nehľadal možnosti, ako im aj v čase pandémie aktivity umožniť. Poznám veľa detí, ktoré preto odišli za hokejom do okolitých krajín, kde tieto možnosti našli.

Okrem toho je hrôza pomyslieť, že tréningová a športová činnosť v kluboch bola istý čas napríklad u 13- a viacročných detí podmienená očkovaním. Je to hanba.

Máme ministerstvo školstva a športu… pardon, ale z úst ministra som ani raz nezaznamenal v jeho verejných prejavoch slovo šport. Je to presne tak, ako povedal generálny manažér slovenského hokejového tímu Oto Haščák pre sport.sk – keď je úspech, politici sa radi prihlásia, nasľubujú, ak však majú niečo preň urobiť, všade je veľké ticho. No nad tým by sa politici asi nemali len zamýšľať, ale konečne už aj konať a pustiť do športu oveľa viac peňazí, ako je to v súčasnosti. Určite sa to vráti.

Čo bol primárny dôvod, pre ktorý ste sa rozhodli poslať Juraja do Rakúska? Vytrhávať 14-ročného chlapca z prostredia a vzťahov, na ktoré je zvyknutý, asi nebolo úplne jednoduché.

Rozhodnutie odísť sa zrodilo v určitom čase, keď sme spoločne dospeli k názoru, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

Zimné olympijské hry

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie