Denník N

Dejepisár z Rožňavy: Prosím kolegov, aby sa nevyhýbali vojne. Zapnite si so žiakmi správy a rozprávajte sa

Časti vojenského vybavenia po ruskom údere v ukrajinskom Charkove. Foto - TASR/AP
Časti vojenského vybavenia po ruskom údere v ukrajinskom Charkove. Foto – TASR/AP

Matúš Bischof učí dejepis na základnej škole v Rožňave, zároveň je aj mestským poslancom za OKS. Na hodinách dejepisu sa nebude vyhýbať otázkam detí, či nastane tretia svetová vojna. Dospelí by teraz mali deťom pomáhať situácii lepšie porozumieť.

„Je ilúzia obávať sa, že keď sa so žiakmi budeme zodpovedne baviť o vojne, ublížime im. Majú naplno otvorený internet, kde sa môžu sami dostať k ešte násobne horším stránkam,“ hovorí učiteľ.

Opisuje aj netradičnú hodinu dejepisu o prechode z demokracie na totalitu: simulovali spoločenstvo na opustenom ostrove, žiaci si najskôr volili náčelníka, potom sa posilnili vojaci, v triede zavládol strach a ďalšie voľby už boli pod nátlakom. „So stupňujúcou sa diktatúrou už odmietali spolupracovať. To sa opakovalo v troch triedach a neboli to iba jednotkári.“

Ako často sa vás deti pýtajú, či bude vojna?

Táto otázka je pravidelná a vždy prítomná. S deviatakmi začíname už od septembra preberať prvú a druhú svetovú vojnu, kde sa ponúka veľa paralel. Problém je, že veľa 14-ročných mladých ľudí popri škole nasáva falošné správy cez sociálne siete. Majú nástojčivé otázky, porovnávajú udalosti a všímajú si veci rovnako intenzívne ako my dospelí.

Pýtajú sa vás na to aj v súvislosti s tým, čo sa deje na Ukrajine?

Nielen s tým. Veľmi silno vnímajú proputinovské nálady na internete. Jeden z hlavných terčov hybridnej vojny sú práve mladí 14- a 15-roční mladí ľudia. Veľmi dobre si pamätáme, ako intenzívne sme my v tom veku nasávali svet okolo. Pred rokmi bol problém, že sme pociťovali nedostatok informácií. Teraz sa deje presný opak – mladí ľudia majú extrémny pretlak informácií, bez mobilu sa nepohnú ani na krok. O to viac sa nevedia v informáciách vyznať.

Čo sa vás pýtajú?

Je to pestré. Cítiť to rodinné pozadie, ktoré si nesú z domu. Pýtajú sa, prečo Američania provokujú, alebo vykríknu, že Putin je frajer. Je to pre nich čudné, nevyznajú sa v tom a vidím, že sa na mňa obracajú s dôverou. Treba sa s nimi otvorene rozprávať.

Tento týždeň majú deti u vás jarné prázdniny, do školy sa vrátia v pondelok. Ako sa s nimi budete rozprávať o tom, čo sa teraz stalo?

Som rád, že mám ešte niekoľko dní na to, aby som si to premyslel. Určite sa budeme baviť o historických paralelách. Vývoj v roku 1938 niekam smeroval, západné krajiny sa k tomu nejakým spôsobom postavili a vieme, aké boli dôsledky. Vyzvem ich, nech to skúsia porovnať s aktuálnou situáciou, ktorú zažívajú na vlastnej koži. Porozprávame sa, čo sa dialo na Ukrajine doteraz – boli okupované územia, ukradnutý Krym. Veľa vecí už vedia z histórie a musíme to skúsiť porovnávať s dneškom. Bude to určite kvalitná diskusia.

Paralely z tých rokov však nevedú k dobrému koncu, a to k druhej svetovej vojne. Čo ak sa žiaci spýtajú, či bude tretia svetová?

To sa už aj pýtajú. Doteraz som optimisticky hovoril, že tretia svetová vojna by bola príliš drahá. Jedni chcú predať ropu a plyn, druhí to chcú kúpiť. Peniaze a biznis sú zárukou mieru. To si myslel celý svet,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie