U susedov je vojna. Čo o tom poviete svojim deťom?

Ukrajinská novinárka Oľga Tokariuk na svojom Twitteri na začiatku tohto týždňa písala, že ukrajinské mamy od Putinovho nepríčetného prejavu o „neexistencii“ Ukrajiny na Facebooku diskutujú o tom, ako deťom na oblečenie pripevniť nálepku, ktorá by označovala, akú majú krvnú skupinu. To v prípade, ak by sa im stalo niečo strašné. Mamy vždy vidia veci černejšie, ako sú, poviete si. Lenže v tomto prípade je to, bohužiaľ, veľmi praktické rozhodnutie, ktoré môže rozhodnúť o záchrane života ich dieťaťa.

Je otrasné, že si ženy musia posielať takéto tipy, pristupovať k tomu racionálne, hoci sa určite vo vnútri trasú od strachu, keď si v plnom rozsahu uvedomia, čo hrozí ich deťom. Desivé je aj to, že sa to deje vo vedľajšej krajine, nie niekde veľmi ďaleko, na miestach, ktoré majú niektorí problém nájsť dokonca na mape, a tak si môžu povedať, že sa ich to netýka.

Príde to aj k nám?

U našich susedov je vojna a aj my sa viac ako inokedy bojíme o svoje deti. A dá sa predpokladať, že sa boja aj ony. Po korone je tu pre ne ďalší strašiak. Lenže nejde o neviditeľný vírus, ide o vojakov so zbraňami a bombardovanie. Deti vedia, čo to znamená, a budú sa nás pýtať. Prečo? Príde to aj k nám? Máme sa báť?

Psychológovia a psychologičky majú množstvo rád, ako o vojne hovoriť s deťmi podľa ich veku, mentálnych schopností, citlivosti, odolnosti, sklonom k pesimizmu či optimizmu. Všetci vieme, že najpoctivejšie je hovoriť pravdu, aj to, že ju treba niekedy dávkovať a rozmýšľať nad výberom správnych slov či dohliadať na to, akým informáciám a obrázkom sú deti vystavené v médiách a na sociálnych sieťach.

Nie je hanbou priznať sa, že aj my sa bojíme. Zároveň však deti musia vedieť, že