Ruská armáda chce postupovať rýchlo. Cieľom je zmena režimu, hovorí Ukrajina
Počtom vojakov je to zrejme najväčšia vojna v Európe od konca druhej svetovej. Navyše ak by sa do invázie zapojila veľká časť z takmer 200-tisíc vojakov, ktorých posledné mesiace zhromaždila ruská armáda na hraniciach s Ukrajinou, mohlo by ísť o najväčší svetový konflikt od invázie USA a spojencov do Iraku v roku 2003. Vtedy sa zapojilo 175-tisíc vojakov.
Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala vo štvrtok 24. 2. o piatej hodine miestneho času, išla z viacerých smerov. Raketami ostreľovali vojenské ciele vo viacerých mestách Ukrajiny. Zasiahnuté bolo aj letisko pri meste Ivano-Frankivisk, ktoré sa nachádza po ceste asi 250 kilometrov od slovenských hraníc, či oblasť pri Ľvove asi 100 kilometrov od hraníc.
Zo vzduchu aj po zemi
Rusko postupovalo podobne, ako niektorí analytici očakávali, aj keď mnohí možno neverili, že k samotnému útoku dôjde. Jedným z hlavných cieľov bolo zrejme zničiť ukrajinskú protivzdušnú obranu a letectvo, aby Rusko mohlo ovládnuť nebo nad krajinou.
Ukrajina zavrela vzdušný priestor pre civilné lety a podľa portálu FlightRadar24 sa lietadlá ukrajinskému nebu vyhýbali. V roku 2014 tu proruskí rebeli zostrelili civilné lietadlo malajzijských aerolínií.
Cieľom ruských rakiet boli ukrajinské letiská, stacionárne systémy leteckej obrany, sklady či veliace strediská armády. Došlo aj k pozemnej invázii z viacerých smerov: z Ruska, z Rusmi anektovaného Krymu aj z Bieloruska, kde boli predtým umiestnené desaťtisíce ruských vojakov. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko tvrdil, že bieloruskí vojaci sa do invázie nezapojili.
Práve tento smer môže byť kľúčový. Vďaka útoku z Bieloruska
