Denník N

Štátny tajomník rezortu obrany Majer: Ruské tajné služby sú dnes veľmi aktívne, mali by sme vyhostiť diplomatov

Marian Majer. Foto N - Tomáš Benedikovič
Marian Majer. Foto N – Tomáš Benedikovič

Postoj bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka hraničí s vlastizradou, hovorí štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Marian Majer (41) je štátnym tajomníkom na ministerstve obrany, v rezorte s prestávkami pôsobí od roku 2004. V rozhovore hovorí:

  • s akými scenármi vývoja vojny na Ukrajine štát pracuje,
  • akí vojaci NATO by k nám mohli prísť,
  • ako je naša armáda pripravená na vojnu v susednom štáte,
  • či očakáva okupáciu celej Ukrajiny
  • aj či by vyhostil všetkých ruských diplomatov zo Slovenska.

Ruské vojská vstúpili na Ukrajinu, bombardujú mestá, rakety dopadajú na miesta, ktoré sa nachádzajú len pár desiatok kilometrov od našich hraníc. Čo to znamená pre Slovensko?

Situácia sa stala hrozbou aj pre Slovensko, nielen pre samotnú Ukrajinu. Aj keby k útoku prišlo len v oblasti Donecka a Luhanska, bolo by to bezprecedentné. Došlo k porušeniu princípov medzinárodného práva, nastala situácia, ktorú sme tu v takejto podobe a v takomto rozsahu nevideli od druhej svetovej vojny. Tým, že k útokom dochádza tak blízko od nás, si zrejme nielen vláda a politickí predstavitelia, ale aj verejnosť uvedomuje, že ide o veľmi veľa.

Sme v ohrození? Bez toho, aby sme vyrábali paniku, bežnému človeku napadne, či – ak nie v perspektíve nasledujúcich týždňov, tak v perspektíve ďalších rokov – nehrozí vojna aj na našom území.

To je kľúčová otázka, o ktorej sa budeme rozprávať nielen na Slovensku, ale aj s našimi spojencami v NATO a Európskej únii. Ak by padla Ukrajina, bolo by to nielen pokračovaním salámovej metódy, s ktorou Rusko začalo už v minulosti v Podnestersku, Južnom Osetsku či na Kryme, ale otvorilo by to cestu k zmene bezpečnostnej architektúry Európy. Prezident Putin sa pritom netají tým, že ju chce.

I keď nevieme presne, ako by tá zmena vyzerala, Putinove návrhy boli, aby sme sa vrátili do situácie spred roku 1997. To by znamenalo, že niektoré krajiny východnej Európy nie sú v NATO a že by tu neboli rozmiestené niektoré jednotky, ktoré vo východnej Európe sú. Potom si viem predstaviť,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hegerova vláda

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie