Putin zaútočil na celú Ukrajinu. Na totálnu vojnu nebol nikto pripravený (reportáž z Donbasu)

Putinova vojna proti Ukrajine nás zastihla v nočnom vlaku z Kyjeva na Donbas.

Po prejave ruského prezidenta, v ktorom hovoril o špeciálnej vojenskej operácii, mi každou minútou naskakovali notifikácie, kde došlo k výbuchu alebo kde videli ruské tanky. To, o čom sa posledné týždne len s obavou hovorilo, sa stalo realitou.

V priebehu dňa narastali počty obetí na desiatky a ostreľovanie z ruskej strany sa dotklo takmer celej Ukrajiny od Ľvova cez Kyjev až po Charkov, Odesu pri Čiernom mori a Donbas, kam sme dorazili v ranných hodinách do totálnej vojny.

Ukrajina už nikdy nebude rovnaká, Putin sa už nikdy nezbaví nálepky agresora, ktorý bezdôvodne napadol susednú krajinu, a Európa bude musieť rýchlo vymyslieť spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa táto vojna preliala do ďalších krajín.

V Kramatorsku

Mesto Kramatorsk, ktoré malo dlho pocit, že je pomerne ďaleko od horúcej frontovej línie na Donbase, sa po Putinovom vyhlásení dostalo pod paľbu a v ranných hodinách ním zatriasli ťažké explózie. Kto mohol, utekal sa schovať do podzemných krytov.

Aj Oleksij Kajdan. Právnik, ktorý sa už ako dobrovoľník zapojil do bojov proti separatistom. „Najskôr sme počuli dva silné výbuchy, potom ďalšie tri. Boli to skutočne silné rany,“ rozpráva nám uprostred dňa, keď sa situácia trochu upokojila.

Oveľa dramatickejšie chvíle prežívali počas prvého dňa otvorenej vojny s Putinovým režimom v Kyjeve alebo Charkove. Hlavné mesto čelilo strelám, Charkov na východe Ukrajiny zachvátili ťažké boje a Ukrajinci na začiatku odrazili tankovú ofenzívu.

Vyše štyridsaťmiliónová európska krajina sa ocitla na pokraji najväčšieho konfliktu od druhej svetovej vojny, ktorý len málokto vedel stráviť. Ani v nočnom vlaku si rozospatí Ukrajinci akoby ešte neuvedomovali, čo sa vlastne deje. Vlak pokračoval v ceste k ostreľovaným mestám aj ďalej.

Mykola smeroval do Slavjanska so svojou ženou. Napodiv však nekritizoval Putina, ale Kyjev. „Všetko sa to začalo na Majdane,“ rozprával a ja akoby som počul propagandu Kremľa, ktorý svoju otvorenú agresiu proti „bratskému národu“ obhajoval ako demilitarizáciu alebo denacifikáciu, čo znie absurdne vzhľadom na demokratickú povahu krajiny, ktorá si svojho prezidenta so židovským pôvodom Volodymyra Zelenského zvolila v legitímnych a spravodlivých voľbách.

Na rozdiel od Putina, ktorý je pri moci už vyše 20 rokov a v ktorého krajine vládnu najväčšie represie za posledné desaťročia.

Silná ruská propaganda

„Ukrajinci v informačnej vojne prehrávajú, ruská propaganda je tu príliš silná,“ vysvetľuje mi neskôr veterán Kajdan, prečo časť obyvateľov Donbasu aj po útokoch ruského režimu na Ukrajinu verklíkuje klišé o fašistickej vláde v Kyjeve.

„Putin šíri strach, snaží sa rozbiť Ukrajinu, no hlavne je to šialenec, človek s chorou mysľou, toto nemôže vyhrať,“ myslí si Kajdan. To, že Ukrajincom sa podľa ich slov podarilo zostreliť šesť ruských lietadiel, je podľa neho málo.

„Malo to byť oveľa viac, zlyhali asi na úrovni operačného velenia, veď na to museli byť pripravení,“ rozpráva.

O nejaké dva kilometre ďalej ukrajinskí vojaci splašene pobehujú v kryte pri vojenskom letisku, ktoré už ráno čelilo bombardovaniu. Našťastie sa ukáže, že je to planý poplach.

V blízkom meste Bachmut sa však dvakrát otrasie ulica po výbuchu.

Väčšinou obyvateľov malého mesta na Donbase to však ani nehne. „Sme zvyknutí, máme to osem rokov,“ vravia mi. Napriek tomu je to príliš aj pre drsných obyvateľov baníckeho kraja, ktorý rozdelila Moskvou vyprovokovaná vojna na dve časti. Neďaleko trhu stoja ukrajinské tanky a neskôr sa pohnú ďalej.

Rady pred bankomatmi

V uliciach ukrajinských miest sa tvoria dlhé rady pred bankomatmi aj na čerpacích staniciach. Takmer všetky reštaurácie sú zavreté a nikde nefungujú platobné terminály.

O chvíľu je väčšina bankomatov prázdna a paliva je tiež málo. „Ako sa dostaneme von, keď nebudeme mať ako? Ako sa dostaneme von, keď nebudú voľné miesta vo vlaku?“ pýtajú sa miestni na Donbase.

V hlavnom meste sa smerom na západ vytvorili kolóny a slovenská diplomacia sa radšej rozhodla stiahnuť väčšinu svojho personálu z ambasády. Začína sa špekulovať, že ruské tanky z Bieloruska potiahnu až na Kyjev.

Lukašenkov režim Putinovi pri vojne asistuje.

Dokonca zo svojho územia proti susedom vypálili minimálne štyri balistické rakety. Posledné týždne bieloruský diktátor pustil do krajiny okolo 30-tisíc ruských vojakov. Spolu s Putinom unisono tvrdili, že sú tam len na vojenské cvičenia. Počas návštevy nemeckého kancelára Olafa Scholza v Moskve jeho partneri dokonca tvrdili, že sa po nich stiahnu.

Jedno z mnohých klamstiev

Bolo to jedno z mnohých klamstiev Vladimira Putina. Ako aj to, že v žiadnom prípade nezaútočia na Ukrajinu. Zároveň zosmiešňovali informácie americkej tajnej služby, ktoré sa nakoniec ukázali veľmi presné.

Ťažké chvíle zažívajú mestá ako Šťastie a Mariupol, ktoré sa snažia odrážať ruskú ofenzívu. Separatisti z takzvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ktorých nezávislosť začiatkom týždňa uznal Putin, ovládajú len tretinu Donbasu a chcú získať zvyšok.

„Netrúfame si odhadovať, čo bude ďalej, nevidíme do Putinovej hlavy, ale je logické očakávať, že vojna sa dostane až sem a aj do Kramatorska a ďalších miest. Inak by to bola pre Putina prehra,“ rozpráva ukrajinský veterán. Tu to nebude len o psychologickom efekte, ktorý majú vyvolať nálety zacielené najmä na vojenskú infraštruktúru.

Tu to má byť o chvíľu vojna so všetkým, čo k nej patrí. A logicky preto stúpa počet civilných obetí v mestách.

Prezident Volodymyr Zelenskyj a ukrajinskí občania sa ocitli na prahu katastrofy. Vo vojne, kde proti nim stojí ruská veľmoc aj jej bieloruský vazal, sú osamotení. Podarí sa im zachrániť štát, ktorý podľa Putina nikdy neexistoval?

Pôsobí odhodlane

Vo svojich televíznych prejavoch pôsobí Zelenskyj odhodlane. Vyzýva ukrajinských vojakov, aby spôsobili ruskej armáde čo najväčšie straty.

Čelí však druhej najväčšej jadrovej veľmoci na svete. Krajine s obrovskými miliardovými rezervami z peňazí z ropy a plynu, takže si môže dovoliť dlhodobo čeliť aj tým najsilnejšími sankciám Západu.

V priebehu dňa zoznam miest, ktoré zasiahla ruská ofenzíva, prudko narastá. Ruskí vojaci sa v pondelok večer blížili k Černobyľu, v Odese bolo niekoľko budov zbombardovaných, Donbas sa rozhorel.

„Najhoršie bolo ráno,“ rozpráva Hanna Šelest, analytička z Odesy, prístavného mesta, ktoré malo vždy povesť liberálneho mesta plného gangstrov aj špičkovej literárnej scény. Aj ono pocítilo pachuť Putinovej vojny.

Podobne ako Oleksij aj Hanna a milióny Ukrajincov sa večer báli, čo bude ďalej a či sa so zotmením znovu vráti bombardovanie a hluk Putinovej vojny, na ktorú napriek očakávaniu nebol nikto pripravený.