Otec si chcel vyskúšať niečo iné, vraví David Žbirka. V Londýne robí jeho posledný album s mladými muzikantmi

Veta „This is going to be heavy“ je presne tá, ktorú chcete počuť tesne pred pristávaním v lietadle. A špeciálne, keď väčšinu cesty prehodnocujete to, čo ste doteraz mali spojené so slovom turbulencie. Hoci je skoro ráno, nikto z cestujúcich nespí. Nedá sa. Už vo Viedni pri nastupovaní sme vedeli, že do Londýna dorazíme spolu s atlantickou búrkou, ktorá na pevnine naberá na sile.

Lietadlo však nakoniec dosadá mäkko a s úľavou silno tlieskajú aj letušky. Prekvapenia pokračujú aj po vstupe do príletovej haly. Rúško tu nosia takmer výlučne turisti. Väčšina Britov už sa rozhodla, že omikron má na háku. Chvíľu si na to zvykám, lebo ten kontrast pri príchode zo Slovenska na vrchole vlny je príliš silný.

Najvyšší stupeň varovania pred búrkou platí aj pre Londýn. Má to jedinú výhodu v tom, že diaľnica z letiska do mesta je poloprázdna. O pár minút sa už šplháme na Muswell Hill, míňame nádhernú budovu Alexandra Palace, v ktorej prázdnej sále Nick Cave počas pandémie nahral sólový klavírny album, a parkujeme pred bistrom. Ešte stíham raňajky a vzápätí zamierime do neďalekého nahrávacieho štúdia.

Vonku je hnusne a nebezpečne, na webe už sa objavujú fotky popadaných stromov, takže byť celý deň zavretý v interiéri je najlepšie riešenie. Špeciálnym bonusom je, keď pritom môžete pozorovať vznik posledného albumu Mekyho Žbirku.

Kým skončím púť

„Cesty späť že vraj niet, nie je med zostarnúť,“ znie z reproduktorov v zvukovej réžii známy hlas v sprievode melancholickej melódie. Je to zvláštny pocit, stále čakám, že Meky sa zrazu objaví a spýta, čo si myslíme o novej pesničke. Ale je tu jeho gitara, Telecaster z roku 1974, ktorý pricestoval o deň skôr so spevákovou manželkou a manažérkou Katkou. A je tu ich syn, muzikant a filmár David Žbirka, v úlohe hudobného producenta.

„Túto gitaru musíme využiť,“ hovorí, vytiahne ju z otlčeného puzdra a podáva jednému zo štvorice britských muzikantov. Ten si ju najskôr