Architekti Kusý a Paňák: Je to depresívne, ako sa strácajú staviteľské ambície. Namiesto výsledku ide o kšeft
Architekti Martin Kusý a Pavol Paňák začínali svoju prax v ateliéri u Iľju Skočka v čase, keď s kolegami staval bratislavský Istropolis.
Keď mali tridsať, sami vyhrali veľkú súťaž na stavbu nového národného divadla, ktorá napokon trvala dlhých 27 rokov. Neskôr postavili aj budovu národnej banky a desiatky ďalších domov. „Naučili sme sa, že keď sa nám niečo veľmi páči, musíme byť obozretní, aby sme nenaleteli,“ vravia Kusý a Paňák.
Najväčšou výzvou posledných rokov je pre nich rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie v Bratislave, ktorá sa dostala do poslednej fázy. Tento rok na jeseň by galéria mala byť hotová.
Architekti Martin Kusý a Pavol Paňák v rozhovore hovoria aj o tom:
- kedy hrá čas v prospech dobrých rozhodnutí;
- prečo im Vladimír Dedeček daroval autorské práva na všetky svoje domy;
- čo im dala skúsenosť s takmer tridsať rokov trvajúcou stavbou národného divadla
- a prečo búranie moderny považujú za škandál.
V Bratislave v týchto dňoch búrajú Istropolis. Jeho spoluautorom bol Iľja Skoček, u ktorého ste ako absolventi začínali v ateliéri. Čo to pre vás v tejto súvislosti znamená?
Pavol Paňák: Je to pre nás veľmi osobné. V ateliéri u Iľju sme zažili všetky projektové fázy poslednej časti Istropolisu, a teda budovy s najväčšou sálou. Dnes si už málokto uvedomuje, že Istropolis bol komplexom niekoľkých budov. Boli sme teda veľmi blízko, a preto sa nás to dotýka.
Martin Kusý: Je to hrozné, keď sa niečo zbúra. Obzvlášť, keď sa búra architektúra, lebo nie každý dom je architektúrou. Istropolis búrame a všetci mlčia. A pritom to je nielen dom, architektúra, ale kus mesta.
Je to tá najhoršia vec, čo sa môže architektovi stať, keď jeho budovu zbúrajú s nepochopením?
Paňák: Asi áno. Hoci rovnako závažné a zlé je aj to, keď sa jeho architektúra v procese stavby premení na karikatúru. V lepšom prípade pochybením architekta, v horšom, keď je aj architekt bezmocný voči zásahom a zmenám, ktoré nedokáže ovplyvniť. A ak ide o búranie – dôležitejšie než to, že nejaký architekt tým utrpí ujmu, je to, že utrpí spoločnosť, kultúra, a to je omnoho závažnejšie než nejaká osobná rovina. Búrame štyridsaťročný zdravý dom, postavený z kvalitných materiálov, ktorý bol aj veľmi drahý, veď to je škandál.
Prečo k tomu podľa vás prišlo?
Kusý:
