Hanbím sa za svoju krajinu. Tisíce Rusov protestujú proti Putinovej vojne

Invázia na Ukrajinu má širokú podporu ruskej verejnosti, tvrdil ešte vo štvrtok ráno bez dôkazov prezident Vladimir Putin. Počas dňa však vyšli tisíce Rusov do ulíc, aby s vojnou vyjadrili nesúhlas.

Demonštrácie sa uskutočnili napriek varovaniam polície. Mnohých protestujúcich zastavili už pred príchodom na námestia, celkovo bolo podľa nezávislej iniciatívy OVD-Info zatknutých takmer 1800 ľudí vo vyše päťdesiatich mestách.

Thousands of people attend an anti-war protest in Saint Petersburg, Russia.

Their bravery is humbling. pic.twitter.com/m9WN3oCDBd

— Julie Lenarz (@MsJulieLenarz) February 24, 2022

Protestujúci kričali heslá ako: „Rusko je proti vojne!“

Útok na Ukrajinu odsúdili aj viaceré známe osobnosti z kultúrneho či zo športového prostredia. Vyjadril sa aj väznený opozičný líder Alexej Navaľnyj.

Ako Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a hrozí Západu (prejav s titulkami)

„Hanbím sa za svoju krajinu“

Odhadnúť ruskú verejnú mienku je vzhľadom na autoritársky charakter Putinovho režimu mimoriadne náročné. V Rusku však naďalej pôsobí aspoň zopár nezávislých výskumných tímov, pričom zrejme najznámejším je Centrum Levada.

To urobilo tento týždeň dôležitý prieskum, ktorý zisťoval, aká časť ruskej populácie súhlasí s uznaním Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Ukázalo sa, že kým zhruba 45 percent Rusov s pondelkovým rozhodnutím Vladimira Putina súhlasí, 40 percent je proti.

Autor výskumu Led Gudkov povedal, že uznanie separatistických republík schvaľovali prevažne starší ľudia a osoby nižšieho vzdelania. Naopak, proti boli prevažne mladí ľudia z veľkých miest.

Viaceré ďalšie výskumy ukazujú, že názory Rusov na Ukrajinu sú spolovice pozitívne a spolovice negatívne. Riaditeľ Centra Levada Denis Volkov však upozornil, že väčšina Rusov si naďalej myslí, že Ukrajina je tlačená Západom.

Keď vo štvrtok ráno vypukla vojna, vo viacerých mestách zavládol chaos. Napríklad reportéri denníka The Guardian z Moskvy sa prešli po ulici Arbat a viacerí domáci im povedali, že invázii nerozumejú.

„Hanbím sa za svoju krajinu,“ povedal Guardianu Nikita Golubev, učiteľ z Moskvy.

V Moskve sa následne zatvorilo Ukrajinské kultúrne centrum. „Práve v tejto chvíli nás bombardujú. Samozrejme, že zatvárame!“ uviedol pracovník centra, ktorý chcel zostať v anonymite.

Riaditeľka divadla nechce pracovať pre „vraha“

Počas dňa sa začali k invázii vyjadrovať viaceré známe osobnosti. Mimoriadne veľkú pozornosť upútalo vyhlásenie populárneho speváka Valerija Šotajeviča Meladzeho, ktorého na Instagrame sleduje zhruba pol milióna ľudí. Meladze vo videu uviedol, že došlo k niečomu, „čo sa nikdy nemalo stať“.

„História nás raz bude súdiť. Teraz vás chcem požiadať, aby ste ukončili vojenské akcie a začali rokovať,“ povedal.

Televízny moderátor Ivan Urgant zverejnil na Instagrame čierny štvorec s popisom: „Strach a bolesť. Nie vojne!“ Na tejto sociálnej sieti má takmer desať miliónov sledovateľov.

Inváziu odsúdil aj humorista Maxim Galkin či moderátorka Xénia Sobčaková. Analytik Financial Times Max Seddon pôsobiaci v Moskve si však všimol, že ani jedna z týchto celebrít nekritizovala Putina priamo. „Väčšina z nich je závislá od štátu,“ napísal na Twitteri.

O to odvážnejšie bolo vyjadrenie riaditeľky moskovského divadla Jeleny Kovaľskej, ktorá na Facebooku uviedla, že rezignuje na svoju funkciu.

„Nemôžete pracovať pre vraha a nechať si za to platiť,“ uviedla.

Ľudskoprávny aktivista Lev Ponomarjov začal vo štvrtok petíciu, ktorú už po niekoľkých hodinách podpísalo 150-tisíc ľudí. Vo štvrtok večer mala 289-tisíc podpisov.

Sto ruských novinárov zároveň podpísalo spoločné vyhlásenie odsudzujúce inváziu, ktoré uverejnili na Twitteri.

Vyjadril sa aj opozičný politik Alexej Navaľnyj, ktorého väznenie vyvolalo v Rusku masívne protesty. „Som proti vojne,“ povedal podľa nezávislej Mediazony.

„Myslím si, že táto vojna má odvrátiť pozornosť od skutočných ruských problémov. V skutočnosti len prispeje k zvýrazneniu chudoby,“ dodal.

Video: Ukrajinci nakrúcajú vojnu na mobil

Všetci sa boja

Počas dňa proti vojne demonštrovali tisíce ľudí. Protestovalo sa vo vyše päťdesiatich mestách, najväčšie akcie sa uskutočnili v tých najväčších.

ODF-Info tvrdí, že polícia zatkla 1800 demonštrantov; väčšinu z nich v Moskve a Petrohrade, ale niekoľko desiatok aj v Krasnodare či Jekaterinsburgu. Veľké protesty boli aj v Novosibirsku. Presné čísla protestujúcich nevieme odhadnúť, ale podľa politológa Sama Greena môže ísť o desať- až dvadsaťnásobok počtu zatknutých.

„Došli mi slová. Som znechutená,“ povedala mladá žena v Petrohrade reportérom al-Džazíry. V meste sa ozývali slogany ako „Nie vojne“, „Ukrajina nie je náš nepriateľ“, ale dokonca aj „Putin je vrah“ či „Putin je hanbou Ruska“.

Policajti podľa al-Džazíry protestujúcich upozornili, že im hrozí zatknutie. Aj preto sa mnohí na demonštráciách nezúčastňujú, hoci s inváziou nesúhlasia.

„Každý sa bojí. Ľudia vedia, že ak povedia niečo zlé, skončia vo väzení. A tak sa tvária, že si vojnu ani nevšimli, aby o nej nemuseli rozprávať,“ povedal Guardianu Žargal Rinčinov.

Politológ Greene vraví, že pri sile represií je „šokujúce už len to, že niekto prišiel“.

In #Novosibirsk, #Russia, local residents are marching in #protest against the Russian invasion of #Ukraine:pic.twitter.com/LjgAosDJXg

— Alex Kokcharov (@AlexKokcharov) February 24, 2022

Putina ulica nezaujíma 

Politológovia sa teraz zamýšľajú, či môže nespokojnosť časti verejnosti zastaviť Putina. Mnohí sú však skeptickí.

„Nezdá sa, že by Putinovi záležalo na názore ulice. Nespráva sa ako politik, ktorý potrebuje verejnú podporu, ale ako osobnosť v historickej knihe, ktorej záleží len na uznaní budúcich generácií,“ napísal na Twitteri analytik z Carnegieho centra Alexander Baunov.

Novinár Alexej Kovalev tvrdí, že Putin „nie je v poriadku“. „V roku 2014 Rusi jeho inváziu podporovali, pretože bola rýchla a nebolo pri nej krviprelievanie. Ale teraz sme svedkami vojny. Nie je to to isté,“ uviedol reportér Meduzy.