Denník N

Bolí ma srdce alebo Štyridsať miliónov snov

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Áno, veríme v anjelov a víly. A chceme od nich zázrak.

Autor je spisovateľ

Vieš, Jonáš, tá pesnička, čo si občas púšťame už od tvojho narodenia. V tom mäkkom jazyku, ktorý skôr cítime, ako mu plne rozumieme. Aj keď je nám veľmi blízky. Vieš, tá pesnička, pri ktorej mi vždy vyskočíš do náručia a chceš tancovať. A my ti zakaždým hovoríme, že to je skladba nášho kamaráta Kosťu z Kyjeva. Vieš, ktorú pesničku myslím? Tá pieseň sa volá Kyjevské ulice (Київські вулиці). Kosťa v nej spieva aj o tom, že nech je kdekoľvek na svete či mimo neho. Na vrcholkoch hôr či pod kráľovskými palácmi. Vždy sa vráti tam. Do Kyjeva. Domov. Lebo tam je to známe. A blízke. Takých miest je množstvo. Čo človek, to mesto-sen. Mesto-prístav. Mesto-osud. Mesto-úkryt. Mesto-láska… Aj ja mám také mesto či skôr miesto. A viem, že už aj ty. Hoci nemáš ešte ani dva roky.

Takže si to celé vieš predstaviť, však? Alebo nevieš? Asi nie. Veď ani ja to nedokážem… Lebo. Lebo do toho sna, prístavu, osudu, úkrytu, do tej lásky zrazu vpadlo zlo a nenávisť a ničenie a vsakuje ako atrament do bledého koberca. Ako červený atrament. Absurdné. Nepochopiteľné. Presne ako v tej detskej knižke Vojna, ktorá zmenila Rondo od našich kamarátov Romany a Andrija z Ľvova. Veď aj to Rondo z knižky je mesto-sen, mesto-osud, mesto-láska. A jedného dňa pred jeho bránami zastali tanky. Zastali a pohli sa ďalej do mesta. Podpálili ho. Ponížili. Rozrezali jeho kožu a svaly a polámali mu kosti. Bolo to hrozné. Veď ani ty sa na tie obrázky nedokážeš pozerať.

Video: Zelenskyj: Sme v tom sami. Rusko je krajina, kde sa nesmie protestovať proti vojne (autorka: Martina Koník)

 

A ja asi až teraz v plnej miere rozumiem tomu, čo znamená: stislo mi srdce, srdce mi bije až v krku, bolí ma srdce…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie