Nechcem bojovať, nebol som ani na vojne, vraví Denys. Lenže na tom vôbec nezáleží (fotoreportáž z poľsko-ukrajinskej hranice)

Tisíce Ukrajincov sa pokúšajú pred vojnou dostať z krajiny. Cesty na západné hranice sú upchaté, ľudia čakajú často s celými rodinami vrátane detí desiatky hodín v kolónach.

Reportéri českého Deníka N sa v noci na piatok rozprávali s ľuďmi, ktorí sa snažia dostať cez hraničný priechod na hlavnom ťahu zo Ľvova do Poľska.

Na priechode panuje chaos. Situáciu komplikuje zákaz vycestovania pre mužov od osemnástich do šesťdesiatich rokov.

„Manželku by pustili, ale ona sama ísť nechce, má o mňa strach,“ unavene vysvetľuje dvadsaťtriročný Denys. Má za sebou dlhé čakanie v kolóne pred ukrajinsko-poľskou hranicou. S manželkou Vladyslavou mali namierené do Plzne. Obaja tam už niekoľko rokov pracujú, pre pandémiu však teraz boli niekoľko mesiacov na Ukrajine.

„Pracoval som v továrni na okuliare,“ hovorí Denys. Jeho zamestnávateľ mu vraj drží miesto, môže kedykoľvek zase nastúpiť. Lenže na ceste k hraniciam krajiny, na ktorú dopadajú ruské rakety, ho zastihla nečakaná prekážka.

Rovnako ako skoro všetci vodiči áut v kolóne tiahnucej sa desiatky kilometrov do vnútrozemia má viac ako osemnásť a menej než šesťdesiat rokov. Z Ukrajiny ho nepustia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vo štvrtok všeobecnú mobilizáciu a nariadil, že dospelí muži mladší ako šesťdesiat rokov nesmú odísť do zahraničia. Tam sa medzitým snažia dostať tisíce Ukrajincov bez ohľadu na vek a pohlavie.

Vlna utečencov by zahltila hraničné priechody a vyvolala chaos na hlavných ťahoch sama osebe. Zákaz však oboje umocnil. Rodiny musia improvizovať, riešiť čo ďalej v situácii, keď jeden člen, často jediný vodič, musí ísť späť.

„Vrátim sa. Asi ma povolajú do teritoriálnej obrany. Ale hlavne že moje dievčatká budú v bezpečí,“ hovorí štyridsaťtriročný Vitalij zo Žytomiru, ktorý leží neďaleko Kyjeva.

Práve okolo metropoly teraz zúria hlavné boje medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami. Nálety sa nevyhli ani Vitalijovmu domovskému mestu.

„V Žytomire zatiaľ vyhodili do povetria len vojenské letisko,“ hovorí Vitalij tónom, akoby oznamoval dobrú správu. Po nálete sa však rozhodol, že odvezie ženské členky rodiny do Varšavy.

„Moja invalidná matka, žena a ročná dcérka,“ ukazuje Vitalij dovnútra auta na unavené postavy. Hovorí, že podniká na Ukrajine a v Poľsku. Vo Varšave má byt. Chcel v ňom s rodinou prečkať najhorší čas.

Vitalij sa dohodol so známymi, ktorí stoja v kolóne tiež. Rodiny prekladajú veci v kufroch a kufre z auta do auta. V jednom pôjdu do Poľska iba ženy a deti, v druhom sa muži vrátia.

Podobné problémy na tomto hraničnom priechode rieši mnoho ďalších rodín, ak nie každá. Výsledkom je vrava, chaos a nekonečné čakanie medzi autami tlačiacimi sa tam a späť. Počet a smer pruhov na diaľnici už dávno nikto nerieši.

Mnohí utečenci sú vyčerpaní. Niektorých na hranice viezol taxík alebo autobus. Keď uviazol v zápche, pokračovali pešo. S kuframi, často s malými deťmi zabalenými do všetkého, čo bolo možné použiť. Teplota teraz v noci klesla k nule.

Ľudia sú rezignovaní, mnohé ženy plačú, keď sa lúčia s manželom, priateľom či synom, ktorý možno bude musieť bojovať proti ruským jednotkám.

„Sme z Ľvova a chceli sme ísť hocikam za hranicu, nemali sme plán,“ hovorí po anglicky Svetlana. Jej priateľ Jurij ju sem priviezol, teraz sa dlhé minúty objímajú a premýšľajú, čo ďalej. Svetlana rozhovor ukončí záplavou nepublikovateľných anglických nadávok na adresu ruského prezidenta a rozplače sa.

Ľudia utekajúci z Ukrajiny akoby nemohli uveriť, že Vladimir Putin skutočne zaútočil na celú ich krajinu. Mnohí dúfali, že sa uspokojí s Luhanskou a Doneckou oblasťou, prípadne časťou východu krajiny.

Práve tam sa musia vrátiť Denys s Vladyslavou, ktorí chceli pokračovať do Plzne. Pochádzajú z Dnepropetrovskej oblasti, ktorá susedí s Doneckou oblasťou.

„Nechcem bojovať, nebol som ani na vojne,“ hovorí Denys.

Lenže to teraz nezáleží na ňom. Ruská invázia si navyše už vyžiadala aj množstvo civilných obetí. Bezpečné teraz nie je na Ukrajine nikde. Rakety zasiahli ciele aj v západnej časti krajiny, dopadli napríklad na letisko v meste Ivano-Frankivsk, len stopäťdesiat kilometrov od hraníc so Slovenskom.

Ukrajinci utekajú odvšadiaľ. A čo má Putin s ich krajinou ešte v pláne, vie najskôr len on sám. Alebo možno ani on nie.