Predali sme naše hodnoty
Svojou váhavosťou a neochotou tvrdo zakročiť proti Putinovej agresii sme obetovali Ukrajinu v naivnej viere, že tým túto civilizačnú vojnu zastavíme či dokonca vyhráme.
Autor je riaditeľ Literárneho informačného centra
Ukrajinu som navštívil spolu s novinárom Petrom Tkačenkom a jeho vtedy ešte len priateľkou rok po začiatku konfliktu na Donbase. Boli sme v Kyjeve, Ľvove, Kamenci Podolskom, Odese. Nikde, ale naozaj nikde v Európe som nestretol toľkých a takých oduševnených Európanov.
Prirodzene. Až keď to človek vidí naživo, uvedomí si, ako veľmi sa Slovensko od pádu železnej opony rozvinulo a ako Ukrajina v rovnakom čase prešľapovala na stále deravejšej ceste. Nie preto, že by sa bežní Ukrajinci nesnažili, boli málo pracovití. Ale preto, že ako štát mali tú smolu, že susedili s Ruskom, ktoré aj po rozpade Sovietskeho zväzu chcelo a cez oligarchov a politikov aj ovplyvňovalo ukrajinskú politiku.
Keď sa na druhý pokus Ukrajinci vzbúrili a zbavili sa proruského prezidenta Janukovyča, svitla im nádej. Nádej, že aj oni, rovnako ako Slováci, Poliaci či Litovci sa stanú súčasťou EÚ. Slobodného sveta, ktorý sa stále zlepšuje v snahe, aby v ňom vládol zákon, ľudský um, úcta k životu. Lenže táto nádej sa stala pre Putina hrozbou.
