Utrpenie Ukrajincov navždy zmení tvár Európy

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Prečo robíme vždy tú istú chybu? Ach, to je len problém na Balkáne, hovoríme – a potom atentát v Sarajeve rozpúta prvú svetovú vojnu. Ach, hrozba Adolfa Hitlera Československu je len „hádkou v ďalekej krajine medzi ľuďmi, o ktorých nič nevieme“ – a potom sa ocitneme v druhej svetovej vojne. Och, znásilnenie vzdialeného Poľska Josifom Stalinom po roku 1945 nie je naša vec – a čoskoro tu máme studenú vojnu. Teraz sme to urobili znova a zobudíme sa, až keď bude príliš neskoro, až keď pochopíme úplné dôsledky anexie Krymu Vladimirom Putinom v roku 2014. A tak tu vo štvrtok 24. februára 2022, v deň, ktorý sa zapíše do historických kníh, opäť stojíme oblečení len do kúskov svojich stratených ilúzií.

Video: Zelenskyj: Sme v tom sami. Rusko je krajina, kde sa nesmie protestovať proti vojne (autorka: Martina Koník)

Musíme začať tam, kde sme

V takýchto chvíľach potrebujeme odvahu a odhodlanie, ale aj múdrosť. To znamená aj opatrnosť pri používaní slov. Toto nie je tretia svetová vojna. Je to však už niečo oveľa vážnejšie ako sovietske invázie do Maďarska v roku 1956 a do Československa v roku 1968. Päť vojen v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch bolo hrozných, ale medzinárodné nebezpečenstvo, ktoré z nich plynulo, nemalo taký rozsah. V roku 1956 bojovali v Budapešti statoční revolucionári, ale na Ukrajine dnes máme celý nezávislý suverénny štát s veľkou armádou a ľuďmi, ktorí sa hlásia k odporu. Ak nebudú klásť odpor vo veľkom rozsahu, bude to okupácia. Ak tak urobia, mohla by to byť najväčšia vojna v Európe od roku 1945.

Proti nim dnes stojí ohromná sila jednej z najsilnejších vojenských mocností na svete s dobre vycvičenými a vybavenými konvenčnými silami a s asi 6000 jadrovými zbraňami. Rusko je teraz najväčším