Vladimír Šnídl
Optimisti spomedzi ukrajinských analytikov aj dôstojníkov v týchto kritických hodinách dúfajú, že ich krajina vydrží niekoľko dní a Rusko potom vojnu zastaví. Spoliehajú sa na to, že s pribúdajúcim časom ruský prezident Vladimir Putin zastaví vojenskú aktivitu na ukrajinskom území.
„Ak sa podarí Ukrajincom vydržať ešte štyridsaťosem hodín, Moskve sa jej plány výrazne skomplikujú,“ myslí si český ukrajinista Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Tento tlak bude podľa optimistických scenárov rásť nielen v zahraničí, ale aj v Rusku, kde napriek propagande nie je pre vojnu zameranú proti susednému štátu jednoznačná podpora. Tisíce Rusov vyšli už v prvý deň útoku protestovať do ulíc.
Domáci odpor sa dá očakávať aj pre obete na ruskej strane. Ukrajinské ministerstvo obrany v piatok podvečer zverejnilo informáciu, že Rusi prišli už o 2800 vojakov – zabitých, zranených alebo zajatých. Tento údaj však zatiaľ nepotvrdili iné zdroje.
„Ukrajinci sa budú snažiť spôsobiť Rusku čo najväčšie straty a tým ho primať, aby samo ukončilo útočné operácie, pretože straty začnú byť neúnosné,“ odhadol po začatí útokov vojenský publicista Vladimír Bednár.
Skeptik: Rusko môže viesť vojnu aj mesiac
Toto však podľa Bednára na zastavenie bojov stačiť nebude. Putin je podľa analytika pripravený viesť vojnu oveľa dlhšie než niekoľko dní. To je zásadný rozdiel oproti roku 2008, keď prebehla krátka vojna v Gruzínsku.
„V Gruzínsku ukončili Rusi boje po štyroch dňoch, keď im začala dochádzať munícia a Gruzínci povolali z Iraku svoju najlepšiu brigádu. Odvtedy však Rusko svoje kapacity mnohonásobne zvýšilo,“ upozorňuje Bednár. Ruská armáda podľa neho v súčasnosti dokáže viesť bojové operácie na Ukrajine celý mesiac.
„Síce si nemôže dovoliť ťahať túto kampaň neobmedzene ako západné štáty v Iraku a Afganistane, na niekoľko týždňov však kapacity má,“ myslí si Bednár.
Putina zrejme neodradia ani protesty v Rusku, ktoré v uplynulých rokoch nemal zábrany potlačiť.
„Putina zosadí iba revolúcia,“ povedal známy oponent Kremľa a oligarcha Michail Chodorkovskij, ktorý Rusko opustil v roku 2013 po desiatich rokoch vo väzení.
A existenčnú hrozbu pre neho nepredstavujú ani nové sankcie, ktoré navyše ani nezahŕňajú odpojenie Ruska od platobného systému SWIFT.
„Myslím si, že tlak zo zahraničia nehrá až takú úlohu. Ukrajina má šancu vyhnúť sa úplnej porážke, len ak Rusom dôjdu zdroje skôr, ako Ukrajincom vôľa bojovať,“ myslí si Bednár.
Ekonomický portál Index.sme.sk nedávno upozornil, že Putin si vytvoril finančné rezervy.
„Putinovým tromfom sú rastúce zásoby devíz centrálnej banky, ktoré sú zvyčajne určené na financovanie zahraničného obchodu a dlhov. Od roku 2015 ich Rusko vďaka príjmom z ropy a zemného plynu zdvojnásobilo,“ napísal Index.
Mobilná vojna
V každom prípade je zjavné, že Putin sa usiluje o čo najrýchlejšie víťazstvo. Cieľom operácií ruskej armády v prvej fáze bolo zmocniť sa strategických bodov a dopravných uzlov, akým je letisko Hostomeľ neďaleko od Kyjeva.
„Potrebujú zaistiť tieto strategické miesta, aby jednak mohli odrezať ukrajinské sily, a jednak mohli dopĺňať útočiacim jednotkám zásoby a ďalších vojakov,“ hovorí šéfredaktor českého serveru Armádní noviny Jan Grohmann.
O letisko Hostomeľ sa bojuje od začiatku ruského útoku. Najprv ho ovládli ruskí výsadkári, vo štvrtok večer ho Ukrajinci získali späť, v piatok sa ho opäť zmocnila ruská armáda – aj vďaka nasadeniu najmodernejších útočných vrtuľníkov KA-52, z ktorých minimálne jeden v úvodných bojoch stratili.
Popritom sa Rusi snažia postupovať aj na východe z okupovaného Donbasu a na juhu z okupovaného Krymu. Podľa Grohmanna je zjavné, že sa snažia obsadiť čo najväčšiu časť pobrežia Čierneho mora a v krajnom prípade sa spojiť s ruskými jednotkami v separatistickom Podnestersku na území Moldavska.
„Je to vojna založená na manévrovaní. Rusi vo veľkom používajú aj kolesovú techniku a snažia sa využívať ukrajinské cesty na rýchle presuny,“ dodáva.
Pokiaľ existuje z pohľadu Ukrajiny nejaká, aspoň čiastková, dobrá správa, tak je to podľa analytikov fakt, že sa Rusom nepodarilo ani počas druhého dňa ovládnuť vzdušný priestor. „Aj počas piatka sa objavili viaceré zábery zostrelených ruských lietadiel či vrtuľníkov,“ hovorí Bednár.
Dôležitý Lukašenko
Hlavným cieľom Putina je ovládnutie alebo obkľúčenie Kyjeva, administratívneho centra Ukrajiny. Rýchly postup k hlavnému mestu sa ruským jednotkám podaril vďaka spojenectvu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.
Aj keď bieloruská armáda sa k útoku na Ukrajinu priamo nepripojila, Bielorusko zohralo kľúčovú úlohu v tom, že umožnilo Rusom postupovať na Kyjev najkratšou možnou cestou, ktorá vedie z ich územia.
„Bieloruská pohraničná stráž umožnila ruským jednotkám voľné prekročenie hraníc, Bielorusko poskytlo pre potreby Moskvy aj svoje systémy leteckej prevádzky či systémy na dopĺňanie paliva,“ napísal server Foreign Policy.
To, že práve Bielorusko sa stane dôležitým nástupným miestom, bolo jasné už vopred. Ruské jednotky boli na jeho území oficiálne na vojenskom cvičení.
Zo satelitných záberov však bolo zrejmé, že si v priebehu februára postavili pontónový most cez rieku Pripiať, len šesť kilometrov od ukrajinských hraníc.
Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že nebyť spolupráce Lukašenka, Putin by takú masívnu inváziu zrejme nespustil. Ukrajinské sily by totiž nemuseli byť rozptýlené na príliš veľkom území.
„Nebyť útoku z bieloruského územia, Ukrajinci by sa nemuseli príliš starať o obranu Kyjeva a mohli by sa sústrediť na obranu východnej hranice či územia okolo Krymu,“ hovorí Grohmann.
Úloha Lukašenka bola preto jednou z tém, ktorej sa venoval aj mimoriadny samit lídrov Európskej únie. Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) panovala zhoda na tom, že sankcie musia zasiahnuť aj Minsk.
„Zhodli sme sa aj na príprave ďalších sankcií voči Bielorusku, z ktorého územia Rusko útočí na Ukrajinu,“ napísal Heger v piatok na obed.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
