Detská psychologička: Najhoršie je zostať ticho a s deťmi o vojne nehovoriť

Eva Smiková pracuje ako psychologička vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. V rozhovore vraví, že u detí môže dianie na Ukrajine vyvolať strach, úzkosť, hnev či plač. Rodičom odporúča, aby s deťmi hovorili o vojne, aj keď sa samy nepýtajú.

V rozhovore sa dočítate:

• ako sa s deťmi rozprávať o strachu zo smrti,
• prečo je nebezpečné v deťoch potláčať strach z vojny,
• prečo neignorovať, ak býva dieťa smutné,
• ako im vysvetliť, prečo vojaci zabíjajú,
• ako im odpovedať, keď ich zaujíma, čo bude s deťmi na úteku.

Ako na deti vplýva, keď odrazu vidia v správach tanky v mestách, rozbombardované budovy a k tomu zúfalých a plačúcich ľudí?

Ako nám dospelým, tak aj deťom pri pohľade na takéto zábery napadajú rôzne otázky. Môžu cítiť strach, ohrozenie. Samozrejme, záleží na veku dieťaťa. Deti sú veľmi citlivé a hoci my dospelí nič nepovieme, vnímajú, že sa inak správame, že niekomu telefonujeme, používame iné slová alebo že sme zamračení, smutní, možno aj nahnevaní. Dieťa si môže začať domýšľať, že sa niečo deje.

Napríklad dieťa v predškolskom veku má založené svoje vnímanie na fantazijnom svete a tieto informácie si v hlave samo vyskladá do jemu zrozumiteľného obrazu. Buď sa nás na to bude pýtať priamo, alebo v náznakoch, lebo pochopí, že ide o vážnu vec.

Ani dospelí nevedia, čo príde a či vojna nezasiahne aj Slovensko, keďže je blízko. Prečo je dôležité s deťmi hovoriť o vojne, nezostať ticho alebo ich nezahriaknuť, nech sa nepýtajú, lebo by to aj tak nepochopili?

Je veľmi dôležité nájsť si priestor, kedy sa o tom s deťmi v pokoji porozprávať. Nie je dobré riešiť to za pochodu, keď sme najviac rozrušení alebo keď niečo práve vidíme v médiách. Naozaj treba vypnúť televízor, odložiť mobil, počítač a povedať: „Poď, ideme sa o tom rozprávať. Chceš sa ma niečo spýtať?“ A potom odpovedať deťom priamo na ich otázky.

Najhoršie je zostať ticho a nehovoriť o tom, čo sa deje. Tému možno otvoria samotné deti, ale ak nie, mali by ju iniciovať samotní rodičia. Lebo ak ju neotvoríme my, deti si budú hľadať odpovede niekde inde alebo vo svojej fantázii. Je určite lepšie, ak veci vysvetlí dôveryhodná osoba, či už rodič, alebo niekto blízky dieťaťu.

Ako vojnu vysvetliť menším deťom?

U nich je dobré uviesť situáciu zo života