Ukrajinská učiteľka slovenčiny v Ľvove: Nemôžem odísť, keď môj brat bojuje

Iryna Romanchuk má 28 rokov a žije v Ľvove. Je učiteľka slovenčiny. Ako prekladateľka a projektová manažérka slovenskej personálnej agentúry Mediado spolupracuje na projekte výučby slovenčiny pre zhruba 200 zdravotných sestier. „Vedeli sme, že máme nepríjemného suseda, ale nevedeli sme, že máme šialeného suseda,“ hovorí v rozhovore.

Ste v Ľvove?

Áno.

Ako to tam teraz vyzerá?

V našom meste je to trochu ľahšie, lebo sme na úplnom západe, pri hranici s Poľskom. Vo štvrtok ráno bombardovali takmer všetky vojenské objekty, ktoré máme na Ukrajine. Najbližší nášmu mestu je vzdialený 50 kilometrov. Bombardovali ho, ale necítili sme to. Dnes ráno o šiestej nás zobudila siréna, ktorá signalizuje nebezpečenstvo, mali by sme sa skryť do krytu. Potom nám dali vedieť, že to bola skúška, aby sme boli pripravení. Zatiaľ je všetko v poriadku, hoci v našom meste je všetko zatvorené.

Čo všetko?

Obchody, veľa vecí sa nedá kúpiť. Otvorené sú len niektoré potraviny a lekárne. Vo štvrtok boli zatvorené dokonca aj banky. Nedalo sa nič kúpiť, lebo nefungovali platby kartou. Nemôžem sa však sťažovať, v mojom meste nič nebombardujú. Mestá pri hraniciach s Bieloruskom a Ruskom trpia nespravodlivým útokom. Sú nevinní a súcitím s nimi. V Kyjeve je to veľmi zlé. Mám tam veľa kamarátov a známych, ktorí mi písali, že nevedia, ako prežijú túto noc. Dnes ráno zhoreli dva