High 5ive: Hodnota básne rastie v zime, hlavne v tvrdej zime. Záznamy ukrajinskej duše
Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.
*
Čo má robiť literatúra v čase vojny? Dokáže opísať to, čo vyvoláva strach? Čo nedáva zmysel? Čítam si poéziu ukrajinského autora Serhija Žadana. Nie je ničím iným než poéziou vojny: „Hodnota básne rastie v zime / hlavne v tvrdej zime / hlavne v tichom jazyku / hlavne v nevypočítateľných časoch.“
Reč je napríklad o mladom tetovačovi. Bol zručný, mal vlastný štýl. Keď sa to začalo, išiel na demonštrácie, angažoval sa, zákazníci utiekli. Raz ráno ho našla zablúdená guľka. „Príde čas, keď o tom nejaký idiot napíše hrdinský príbeh. Príde čas, keď nejaký idiot povie, že o tom sa nemá písať.“ Skončil sa život a jediná otázka znie: prečo?
*
Mladé dievča pod dáždnikom. Pohľad upretý priamo dopredu, líca červené od zimy, zovreté ústa. Dlane skryté pred chladom objímajú rúčku, do dáždnika sa opiera vietor. Síce chráni, ale ktovie, ako dlho ešte. Chcelo by to skryť sa, ak by bolo kam.
Maliarka Marija Baškirceva (1858 – 1884) sa narodila na území dnešnej Ukrajiny. S matkou odišla do sveta, svoj talent rozvinula v Paríži. Zomrela ako dvadsaťpäťročná na tuberkulózu. Stihla namaľovať vyše dvesto obrazov, ostal po nej výživný denník. S dnešnou situáciou na Ukrajine nemusí mať spoločné vôbec nič. Ale jej obraz má.
*
„Nazvali sme sa Ukrajinci, hoci samostatná Ukrajina vtedy ešte neexistovala. Vznikla až o pár mesiacov neskôr.“ Takto vysvetľuje
