Psychologička Ševčíková: Hnev, strach, plač, úzkosť – aj vyhrotené reakcie sú v tejto nenormálnej situácii normálne
„Vojne sa čelí ťažšie než pandémii. Vírus nebol živý človek, ktorý by prišiel niekoho vedome zabiť. Lenže vojna vychádza z človeka, z agresora, ktorý chce dobýjať územie,“ hovorí psychologička Hana Ševčíková.
V rozhovore hovorí o tom:
- ako pracovať s pocitmi, ktoré nás zaplavujú v súvislosti s vojnou na Ukrajine;
- v čom nám môže pomôcť skúsenosť s pandémiou;
- že agresia nemusí byť nevyhnutne zlá;
- či môže spoločný strach zaceliť polarizovanú spoločnosť.
Ako ste prežívali štvrtkové ráno, keď ruské vojská napadli Ukrajinu?
Asi tak ako mnohí iní – aj ja som prežívala úzkosť, strach, zdesenie a hnev.
Tie pocity sú asi u mnohých zatiaľ veľmi čerstvé. Dá sa povedať, čo bude nasledovať, akými fázami môžeme prechádzať?
To už bude veľmi individuálne v závislosti od toho, ako je človek psychicky vybavený. Je však dôležité, aby sme si niektoré z týchto emócií ponechali, hoci už trochu „upratané“ vo forme, ktorá nás už nezaplavuje. Je dobré byť s nimi v kontakte, pretože nie náhodou je nimi človek vybavený a práve v takýchto krízových situáciách nám môžu pomôcť.
Napríklad strach nám môže pomôcť, aby sme boli obozretní. Hnev nám môže pomôcť, aby sme sa vedeli brániť, a empatia nám dokáže pomôcť, aby sme sa vedeli zmobilizovať, aby sme boli solidárni, poskytli pomoc, prípadne o ňu dokázali požiadať, keď ju sami potrebujeme.
Čo presne to znamená, že s emóciami máme byť v kontakte?
Znamená to, že ak začneme pociťovať napríklad úzkosť alebo smútok, tak
