Nevedia, či majú ostať v bezpečí na Slovensku alebo ísť bojovať. Mladí Ukrajinci stoja pred životnou dilemou
„Je niekedy to, čoho sa bojíme. A potom to, čo musíme robiť,“ hovorí Pavlo. „Necítim tlak od kamarátov, ale mám pocit dlhu voči Ukrajine.“
Dmytro, Kirill, Stanislav a Pavlo nikdy v živote nedržali v ruke zbraň. Sú to obyčajní mladí muži, možno skôr ešte chlapci. Ich život bol doteraz študentský, starať sa museli o skriptá, prednášky, trápili ich bakalárky a diplomovky. Všetci štyria študujú na slovenských vysokých školách.
Zo dňa na deň sa to zmenilo. Rusko prepadlo ich Ukrajinu. Medzi kamarátmi a chlapcami v rodine sa zrazu začalo hovoriť, že treba brániť svoj štát. Reálnou sa pre nich stala otázka, ktorú v 21. storočí nečakali: mám ísť bojovať za svoju krajinu?
„Práve píšem diplomovku. Neviem. Neviem, čo mám robiť. Či mám ostať na Slovensku, kde som v bezpečí. Alebo ísť domov a bojovať,“ premýšľa nahlas Dmytro, ktorý študuje v Košiciach.
„Bojím sa, že môjho otca zoberú do armády. A keď pôjde bojovať on, určite nebudem sedieť sám doma,“ dodáva.
Beriem mamu, malú sestru a ideme do Bratislavy. Neviem, či ma na hraniciach neotočia
Kirill a jeho rodina si popri telefonovaní balí veci. Tento študent má 19 rokov a študuje robotiku na Slovenskej technickej univerzite