Denník N

Dvadsaťročná študentka opisuje bombardovanie Kyjeva: Myslela som len na to, že to musím vydržať

Foto - Martina Felonenko
Foto – Martina Felonenko

Martina Felonenko sa pred šiestimi rokmi presťahovala s rodičmi na Slovensko. Z Ukrajiny odišli pre nestabilnú politickú situáciu.

„Bolo to v roku 2015, keď sa na východe Ukrajiny začali boje a situácia bola veľmi nestabilná. Druhým dôvodom bolo to, že sme sa s bratom profesionálne venovali tenisu, preto sme hľadali miesto, kde by sme sa mu mohli venovať na kvalitnej úrovni. Aj preto sme sa rozhodli ísť na Slovensko, kde sme chodili na tenisovú akadémiu Jána Krošláka,“ opisuje Martina.

Po skončení strednej školy sa však znova vrátila na Ukrajinu – minulý rok začala v Kyjeve študovať na vysokej škole réžiu estrádnych a masových podujatí.

Keď Rusko v stredu zaútočilo na Ukrajinu, Kyjev sa stal jeho hlavným cieľom. Martina sa počas bombardovania skrývala v podzemnej garáži. „Bola to najhoršia noc v mojom živote,“ hovorí.

Spojili sme sa s ňou telefonicky, keď sa jej podarilo odísť z Kyjeva a bola práve na ceste na západ krajiny, k slovenským hraniciam. V rozhovore opisuje, ako prežívala nočné bombardovanie mesta, čo zistila o správaní ľudí v krajných situáciách a prečo má teraz výčitky svedomia.

Kde sa práve nachádzate?

Momentálne sme na ceste z Kyjeva smerom na Žytomyr. Snažíme sa dostať na západ krajiny, k hraniciam so Slovenskom.

Vyrazili sme dnes ráno, keď sa v Kyjeve skončil zákaz vychádzania. Až vtedy som konečne vyšla z podzemného parkoviska, kde sme sa v noci ukrývali pred bombardovaním. Vyzdvihli ma moji známi, s ktorými sa teraz autom snažíme dostať na Slovensko, kde žijú moji rodičia.

Celú minulú noc ste teda strávili v podzemnej garáži?

Áno, bola som tam od desiatej večer. Najprv som rozmýšľala, že zostanem v byte. Nachádza sa na 24. poschodí v jednej z najvyšších budov na našom sídlisku, ktoré leží len kúsok od mesta Brovary, kde bolo v noci intenzívne bombardovanie – počuli sme to veľmi dobre na vlastné uši. Aj preto som sa nakoniec rozhodla na noc ukryť v podzemnej garáži. Hovorila som si, že tam budem predsa len viac v bezpečí a navyše budem s inými ľuďmi.

Posledné foto v byte pred odchodom do úkrytu v garáži. Foto – Martina Felonenko

Aká to bola noc? Ako ste to prežívali?

Je veľmi ťažké opísať to slovami. Keď počujete výbuchy, strely, hrmot, cítite silné zovretie kdesi v hrudi…

Najdesivejšia chvíľa prišla nad ránom. Muži sa striedali, aby monitorovali situáciu vonku, a vždy nám po návrate opisovali, čo sa tam deje. V garážach sme totiž nemali mobilný signál, žiadne spojenie so svetom. Muži, ktorí prišli z hliadky o 4.22, povedali: „Teraz sa všetci postavíme bližšie k stene.“ Všetci sa okamžite postavili. A začalo sa bombardovanie. Jasne sme počuli strely.

Čo sa vo vás vtedy odohrávalo?

Mimovoľne sa vám začne triasť celé telo,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie