Denník N

Som diktátor a je pre mňa ťažké chápať demokraciu

Lukašenko a Putin. Foto – TASR/AP
Lukašenko a Putin. Foto – TASR/AP

O čo ide v dnešnom bieloruskom referende?

Veronika Laputska je výskumníčka zameraná na médiá v strednej Európe, Rasťo Kužel je riaditeľ Memo 98

Pred prezidentskými voľbami Lukašenko využíval na propagandu osvedčené sovietske metódy a prostriedky v podobe štátnej televízie, ktorá ho podobne ako v piatich predchádzajúcich prezidentských voľbách vykresľovala ako usilovného a ťažko pracujúceho „otca“ národa, ktorý nemá čas na volebnú kampaň, lebo musí ťažko pracovať, keďže Bielorusov nezaujímajú voľby, ale to, čo budú jesť. Po voľbách sa situácia zmenila.

Lukašenko po prehraných voľbách v roku 2020 pochopil (aj vďaka ruským poradcom), že v 21. storočí nestačí iba vypnúť internet, keďže ľudia sa aj napriek tomu dostali k dôležitým informáciám. Súčasťou štátnej propagandy sa tak postupne stal aj Telegram či iné sociálne médiá. Hoci štátna televízia má stále najlepšiu dostupnosť, skoro tri štvrtiny Bielorusov majú internet a skoro každý druhý používa sociálne médiá.

Monitoring, ktorý minulý rok realizovali Bieloruská asociácia žurnalistov (BAŽ) v spolupráci s MEMO 98 naznačuje nielen nárast provládnej propagandy v štátnych médiách, ale poukazuje práve na používanie sociálnych médií pri jej ďalšom šírení. Okrem toho si všíma aj značnú radikalizáciu slovníka, ktorý využíva stigmatizáciu a dehumanizáciu oponentov, odobruje silnú represiu voči demonštrantom a podnecuje nenávisť. Do značnej miery ide v rovnakej línii ako rozhodnutie brutálne potlačiť protesty hneď po zmanipulovaných voľbách, ktoré vtedy umocnil aj sám Lukašenko, keď sa dal odfotiť vo vojenskej uniforme so samopalom v ruke.

Zaujímavý posun nastal aj v prípade ruskej propagandy. Zatiaľ čo pred voľbami Lukašenko obviňoval Rusko z ovplyvňovania volieb a dokonca demonštratívne vyhostil ruských vojakov z PMC Wagner (tzv. wagnerovcov), ktorí boli podľa neho poslaní do Bieloruska zvrhnúť vládu, po voľbách bolo všetko inak, keďže len vďaka Putinovej pomoci sa Lukašenkov režim udržal pri moci. To, že sa tým činom Lukašenko stal Putinovým vazalom, potvrdil aj spomínaný monitoring, keďže protiruské naratívy spred volieb vystriedali oslavné chorály o slovanskej vzájomnosti či podpora integrácie s Ruskom.

Rakovinový nádor, ktorý treba odstrániť

To však rozhodne neplatí o Lukašenkových oponentoch. Propaganda sa primárne orientuje na občiansku spoločnosť, médiá, ako aj na západné krajiny, protestujúcich vykresľujú ako teroristov, radikálov či drogovo závislých, pričom sám Lukašenko nazval občiansku spoločnosť a nezávislé médiá rakovinovým nádorom, ktorý treba odstrániť.

Spojené štáty, krajiny EÚ a NATO plnia v kontexte konšpiračných naratívov funkciu vonkajšieho nepriateľa, ktorý údajne ohrozuje nezávislosť a teritoriálnu integritu krajiny, pričom ich záujmom je najskôr zničiť Bielorusko a potom aj Rusko. Pritom to bol práve bieloruský diktátor, ktorý minulý rok zhromaždil tisícky migrantov na poľských, litovských a lotyšských hraniciach a pokúšal sa ich prepašovať na Západ, čím chcel eskalovať napätie a rozpútať ďalšiu migračnú krízu.

Hoci je to podvod, príďte hlasovať

Zatiaľ čo si európski lídri lámali hlavu nad tým, ako zastaviť pašovanie migrantov, Lukašenko pokročil v snahách o stabilizáciu vnútropolitickej situácie, kde ho drvivá väčšina národa neakceptuje ako prezidenta. Keďže ľudia volajú po zmene, Lukašenko sa rozhodol, že im ju dá. Ide na to však spôsobom jemu vlastným, čiže podvodom.

Bez akéhokoľvek priestoru na verejnú diskusiu zverejnil koncom minulého roka návrh novej ústavy, o ktorej sa má hlasovať v referende naplánovanom na 27. február. Podstata zmeny spočíva v tom, že súčasné právomoci prezidenta a vlády by mali prejsť na nový orgán, ktorý sa bude volať Celobieloruské ľudové zhromaždenie. Lukašenko teda vyhovie tým, čo ho nechcú za prezidenta. Nikam však neodchádza, iba sa zrejme presunie do nového orgánu moci. Ide preto iba o kozmetickú zmenu, ktorá v ničom závažnom nezmení súčasnú situáciu v krajine.

Hoci ide o podvod, bieloruská opozícia mobilizuje voličov, aby prišli hlasovať. Odporúča im, aby odovzdali znehodnotené hlasovacie lístky. Išlo by tak o protestnú formu hlasovania, ktorej podstata spočíva v masovom príchode do volebných miestností, čo bude spôsob, ako demonštrovať jednotu odporu proti režimu, ktorá bude viditeľná, keďže priama účasť na verejných protestoch sa po voľbách stala mimoriadne nebezpečnou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bielorusko a Lukašenko

Komentáre

Teraz najčítanejšie