Denník N

Viem, aké je to ukrývať sa pred ostreľovaním v Izraeli, len tuším, aké to môže byť na Ukrajine

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Po siréne sme počuli silné bum a vydýchli sme si, že raketa skončila naozaj niekde mimo obývaných oblastí, a ešte sme čakali, či nepríde ďalšia.

V Izraeli žijem šestnásť rokov, počas ktorých sa odohrala takzvaná druhá vojna s Libanonom a niekoľko vojenských operácií v rámci konfliktu s Palestínčanmi. Zažila som situácie, keď som sa musela aj s rodinou odobrať aj niekoľkokrát počas dňa či uprostred noci do bezpečnej miestnosti v našom byte, stalo sa nám aj to, že sirény nás zastihli na ulici a museli sme utekať skryť sa.

Bývame v meste Petach Tikva v centrálnej časti Izraela, relatívne, ale naozaj len relatívne ďaleko od pásma Gazy (je to 80 kilometrov), odkiaľ najčastejšie lietajú rakety. Preto budem hovoriť o svojich skúsenostiach, ktoré sú nepomerne ľahšie ako tie, ktoré zažívajú ľudia v bezprostrednom okolí Gazy, v Gaze samotnej a napríklad aj teraz na Ukrajine.

Viem však aj to, že sú to skúsenosti, ktoré drvivá väčšina ľudí na Slovensku nemá a dúfam, že nikdy mať nebude.

Nechcem nič zľahčovať ani sa tváriť, že som nad vecou (nie som, už len písanie tohto textu a spomienky, ktoré si kvôli nemu dolujem z pamäti, mi spôsobuje jemnú, ale naliehavú úzkosť), chcem len čo najpresnejšie opísať, aké to je.

Generačná skúsenosť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Životy žien

Komentáre

Teraz najčítanejšie