Denník N

Je čas vrátiť sa k zjednocovaniu Európskej únie a európskych národov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zárukou slobodnej a úspešnej budúcnosti je silná, jednotná a bezpečná EÚ a NATO. Slovensko sa musí prestať motať medzi Západom a Východom.

Autor je predseda strany Dobrá voľba a Umiernení

Tento týždeň zničil posledné naivné predstavy o tom, že so súčasným (dnes už bez pochybností agresívnym) ruským režimom je možné dohodnúť sa. Neobhájiteľným krvavým útokom na Ukrajinu Vladimir Putin odstránil zvyšky bezpečnostných garancií, ktorými sa Európa riadi od pádu komunizmu.

Kremeľ ukázal, že svoju budúcnosť nespája s našimi civilizačnými hodnotami. Pohŕda zmluvami, pravidlami a mierovým spolunažívaním, preň sú zbytočné. Neurobil to prvý raz, ani druhý raz, ale agresivita a mohutnosť útoku na Ukrajinu nemá v Európe od druhej svetovej vojny obdobu.

Slovensko susedí s napadnutou Ukrajinou. Pár desiatok kilometrov od našej východnej hranice padajú rakety a zomierajú ľudia. Napriek tomu nám (pravdepodobne) bezprostredný útok nehrozí. Z jediného dôvodu – sme členom Európskej únie a NATO. A je najvyšší čas, aby sme si to začali vážiť a správať sa ako spoľahlivý člen.

Nič už nebude, ako bolo, čas spájania dozrel

Najbližšie týždne bude západný svet hľadať spôsob, ako deeskalovať konflikt a umravniť kremeľského diktátora, ktorý sa utrhol z reťaze. Ale v Európe nás čaká aj iná úloha. Posadiť sa za stôl a nakresliť systém bezpečnostných garancií nanovo.

Je čas, aby sme sa zjednotili. Je čas pochopiť, že národné a kultúrne dedičstvo, bezpečnosť obyvateľstva, naše spoločenské hodnoty a ekonomické záujmy si neochránime samostatne, ani v rozdrobenej Únii. Potrebujeme zjednotiť Európsku úniu, potrebujeme sa vrátiť k myšlienkam federalizácie.

Musíme sa vrátiť k budovaniu bezpečnostnej nohy EÚ, k skutočne funkčnej spoločnej európskej obrane. Ale nie je to iba vojenská obrana, čo potrebujeme. Potrebujeme jednotnú silu pri presadzovaní spoločných ekonomických a bezpečnostných záujmov, napríklad v energetike. Musíme sa raz a navždy odstrihnúť od energetickej „závislosti“ (so Slovenskom na čele) od dovozu z Ruska.

Sme na rázcestí. Putinov agresívny útok nás musí prefackať. Pokračovanie po ľúbivej, populistami vydláždenej ceste brexitov a iných exitov vyhovuje iba nacionálnym mačom, ktorí to hrajú len pre seba a na seba. A dnes vidíme, že je to veľmi nebezpečná a osamelá cesta, ktorá nemá nič spoločné ani s národnou hrdosťou, ani so záujmami štátu.

Cesta spájania je náročnejšia, pretože si budeme musieť určiť, čo sú naše priority. Či je to hejslováckosť, ktorá vyhnala vyše pol milióna našich detí a mladých ľudí za lepším životom do Česka, Rakúska, Írska, alebo je to bezpečnejšia budúcnosť s presadzovaním silnejších prvkov ekonomickej, sociálnej, občianskej, ale aj právnej spravodlivosti, ktorú zrejme nebudú mať v rukách iba do pŕs sa bijúci akože vlastenci.

Aj bryndzové halušky budú bezpečnejšie v silnom spoločnom európskom bloku, než vydané napospas národným populistom, ktorí iba robia kabaret, prípadne rovno obhajujú záujmy nepriateľskej mocnosti.

Potrebujeme čerstvý vietor

Domáca úloha čaká aj Slovensko, a predovšetkým jeho politickú reprezentáciu. Pretože prakticky okamžite od vstupu krajiny do EÚ a NATO niektorí slovenskí politici nepremeškali jedinú príležitosť, aby si mohli zanadávať na Brusel, Berlín alebo Washington.

Aj pri dlhovej kríze, aj pri utečeneckej kríze sa Slovensko zachovalo sebecky. Akoby jediným dôvodom nášho členstva boli peniaze z eurofondov, a so všetkým ostatným nám mal Západ dať pokoj. Populizmus bol vždy nebezpečný a dnes doslovne populizmus zabíja.

Odkazom vlastencom, ktorí držia v rukách ruské vlajky a svoje slovenské mená si už píšu v azbuke: „Mať národné sebavedomie neznamená pchať sa do priazne diktátorom. Znamená vedieť, kde je sever a byť schopný postaviť sa na správnu stranu, aj keď to bude znamenať vyhrážky.“ Toto je dnes kľúčová úloha pre každého politického lídra, ktorému záleží na budúcnosti Slovenska.

Ukazuje sa, ako veľmi potrebujeme čerstvý vietor a veľké upratovanie. Môžeme začať napríklad dezinformačnými webmi a agentmi nepriateľa v štátnych inštitúciách. Potrebujeme sa nadýchnuť a naučiť sa lepšie si spravovať verejné služby. Potrebujeme zrejme viac príkladov a skúseností, ako to napríklad robia Dáni, Švédi či Fíni. Ale hlavne, nesmieme sa donekonečna iba pozerať na Západ – „nech niečo robí.“ My musíme urobiť všetko potrebné, aby sme sa tým Západom konečne stali, pretože sem civilizačne patríme.

Ak sa neposilníme a neopevníme, tento alebo iný šialenec môže nabudúce vymyslieť niečo ešte krvavejšie. Konečne sa v Európe snáď spamätáme. A Slovensko musí byť pri tom.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie