Vladimir Putin riskuje budúcnosť Ruska, aby obsadil Ukrajinu. Je to posadnutosť, hovorí estónska expertka na Rusko Kadri Liiková z think-thanku Európska rada pre zahraničné vzťahy.
Nervozitu pritom prirodzene cítiť aj v okolitých krajinách. „Každému napadá otázka, kam Putin dokáže zájsť, kde je pre neho stop,“ priznáva. Pobaltie podľa nej zatiaľ v nebezpečenstve nie je.
V rozhovore tiež vysvetľuje, prečo sú pobaltské krajiny zatiaľ v bezpečí a čo to môže zmeniť, aký vplyv teraz bude mať na Rusko Čína a prečo sa Západ pomýlil vo svojej morálnej nadradenosti.
Aká je teraz situácia v Estónsku? K Pobaltiu sa teraz obracia veľa pozornosti – zvlášť pre pomerne čerstvé skúsenosti so sovietskou okupáciou. Neistota, ktorá prichádza s inváziou na Ukrajinu, môže byť pre mnohých pripomienkou tejto temnej historickej skúsenosti.
Estónsko je v relatívnom bezpečí, sme členmi NATO, Aliancia už poslala posily a ďalšie budú možno čoskoro na ceste. V tomto ohľade sme asi zatiaľ v poriadku.
Ľudia sa ale prirodzene boja. Každému zrejme napadá otázka, kam až Putin dokáže zájsť, kde je pre neho stop.
Zároveň sa cítime bezmocní – pre Ukrajinu toho môžeme urobiť len málo, aj keď sa snažíme. (Estónsky minister obrany Kusti Salm oznámil, že na Ukrajinu pošle dodatočnú vojenskú pomoc, vrátane protitankových rakiet a protilietadlovej munície. Súčasťou dodávky je aj zdravotnícke vybavenie, pozn. red .)
Rozumiem tomu, že byť súčasťou NATO prináša v porovnaní s minulosťou väčšie bezpečie. Keď sa ale pozeráme na Ukrajinu, mnohým napadá, že Pobaltie môže byť ďalšia zastávka. Nemôže sa Putin chystať na to, že skutočnú ochotu Aliancie chrániť Pobaltie čoskoro otestuje?
Takto nad tým zatiaľ nepremýšľam. Vladimir Putin za dobrý spôsob organizácie a riadenia sveta považuje delenie na sféry vplyvu a zodpovednosti. Pobaltské krajiny potom v jeho poňatí spadajú do sféry vplyvu Spojených štátov.
V nebezpečenstve tak podľa mňa pobaltské krajiny budú až v momente, keď sa Rusko a USA stretnú a Kremeľ tento boj pojme ako existenčnú hrozbu. Potom by Rusko mohlo byť v pokušení podniknúť v našom regióne niečo naozaj škaredé a vyslať tak signál Washingtonu bez toho, aby muselo priamo bombardovať samotný Washington.
Táto možnosť hrozila v roku 2014 aj 2016 a v tomto ohľade je zrejmé, že napätie porastie aj v súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine. Ide o vojnu veľkého rozsahu, ktorá vytvára pnutie aj na mnohých ďalších miestach. Nemyslím si ale, že Putin si dal za cieľ dobyť pobaltské krajiny. Vylučovať to však tiež nebudem, možno na to raz dôjde.
Koniec koncov je pravda, že v poslednom príhovore tak trochu delegitimizoval všetky krajiny, ktoré boli vytvorené boľševickým, komunistickým Ruskom, kam by sa dalo určite radiť aj Estónsko a Fínsko.
Vývoj posledných dní šokoval ruskú spoločnosť, ale aj tamojšie elity, vrátane expertov na zahraničnú politiku. Je to dôsledkom nedostatočnej predstavivosti alebo tým, že v tom celý čas všetci hľadali racionalitu?
Pravda je, že zlyhalo aj množstvo ruských expertov. Nikto z nich správne neodhadol Putinove priority. Teraz už sa zdá byť úplne zrejmé, že je ochotný riskovať budúcnosť Ruska, aby ovládol Ukrajinu. Pritom práve to destabilizuje domácu politickú situáciu a zmení postavenie Ruska v globálnom systéme.
Rusko týmto v podstate zničilo akýkoľvek vzťah so Západom, pretože odteraz to bude už len konfrontačné. To tiež znamená, že Rusko bude vydané na milosť a nemilosť Číne politicky aj ekonomicky viac ako kedykoľvek predtým, a ja si naozaj nemyslím, že to je v jeho záujme.
Vždy som tak nejako očakávala, že dokáže vybalansovať svoju posadnutosť Ukrajinou a zároveň potreby Ruska. Že skombinovaním oboch nájde akúsi optimálnu cestu vpred. Aj preto som verila, že rokovania Kremľa so Západom boli reálne – že ho chce pod hrozbou vojenského tlaku donútiť k diskusiám, ktoré doteraz odmietal.
Úprimne som si myslela, že bude chcieť udržať stabilitu doma, udržať si rôzne možnosti na globálnom poli a zároveň sa nejakým spôsobom snažiť o Ukrajinu. On teraz pritom hrá vabank.
Prečo to tak podľa vás je?
Posadnutosť. S určitou istotou si dovolím tvrdiť, že toto vychádza zo samotného Putina. Tu nejde o nejaké vymyslené štrukturálne či bezpečnostné potreby Ruska, ale o obsesiu založenú na akejsi romantickej predstave dávnej histórie.
Zaujímalo by ma, či to vôbec s niekým preberal. Na pondelkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady, kde sa riešilo uznanie nezávislosti „ľudových republík“ na východe Ukrajiny, bolo vidieť, ako sa ho tí ľudia vyslovene boja. Nemyslím si, že boli súčasťou rozhodovacieho procesu. Bezpochyby ale boli súčasťou divadla, ktoré to rozhodnutie legitimizovalo.
Čo to hovorí o nás ostatných, o EÚ či NATO? Rozhodnutie, ktoré urobil jeden muž, a my sme mu v tom nedokázali zabrániť, teraz ovplyvní životy miliónov ľudí, vrátane nás všetkých.
Pokiaľ sa človek so zlou myšlienkou dostane k takej moci, vždy je to zložité a ťažké. Západ by si, samozrejme, mal spytovať svedomie, rovnako ako sme to mali robiť už v čase, keď Rusko v roku 2008 pre rozširovanie NATO hrozilo vojnou.
Západu chýba stratégia, ako podobným situáciám čeliť. Dookola hovoríme o princípoch, inak sme toho ale urobili dosť málo. A to málo z opatrení, ktoré sme zaviedli, fungovalo skôr naopak. Ako malé dávky antibiotík, na ktoré si vírus časom zvykne. Je možné, že sme Rusku dovolili, aby sa na naše slabé reštriktívne opatrenia adaptovalo, namiesto toho, aby sme od začiatku mali jasný postoj.
Putin je podľa vás ochotný riskovať budúcnosť Ruska, aby ovládol Ukrajinu. Znamená to, že vo víťazstvo Kremľa neveríte?
Verím, že Putin v to určite verí. Stále hovoríme, ako Putina izolujeme, čo keď je to ale tak, že Putin izoluje Západ? So všetkými ostatnými totiž hovorí – navštevuje Čínu, prijíma návštevy z Brazílie a Pakistanu. Čím viac ho Západ bojkotuje, tým viac sa snaží zostať v kontakte so zvyškom sveta. Aj tak sa to môže skončiť, ak si nedáme pozor.
Západ sa musí nepríjemnej pravde postaviť čelom. Mentálne sme si osvojili dosť pohodlné miesto morálnej nadradenosti, v skutočnosti ale prehrávame.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dominika Píhová
Deník N































