Denník N

Putin nie je Nixon

Vladimir Putin so Si Ťin-pchingom vo februári 2022. Foto - TASR/AP
Vladimir Putin so Si Ťin-pchingom vo februári 2022. Foto – TASR/AP

Prezident Si vohnal Rusko do vazalskej závislosti od Číny. A Putin sa rozhodol vojsť priamo do jeho pasce.

Autorka je americko-ruská politologička

Zdá sa, že ruský prezident Vladimir Putin si myslí, že podpísaním dohody o zjavnom spojenectve s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom 4. februára v Pekingu sa mu podarilo dosiahnuť ekvivalent historickej návštevy amerického prezidenta Richarda Nixona v Číne v roku 1972. Ale rovnako ako bol Sovietsky zväz veľkým porazeným čínsko-amerického zblíženia v roku 1972, Rusko sa pravdepodobne ukáže byť veľkým porazeným novej dohody Putina so Siom.

Buďme kamaráti

Nixonova návšteva u Mao Ce-tunga bola kľúčovým momentom v dejinách studenej vojny a dokonca mala väčší vplyv na jej priebeh ako kubánska raketová kríza. V tom čase sa vzťahy medzi Čínou a Sovietskym zväzom stali oveľa trpkejšími, ako si väčšina sveta vrátane väčšiny Američanov kedy uvedomovala.

Vzťahy medzi dvoma komunistickými gigantmi sa začali výrazne zhoršovať po „tajnom prejave“ Nikitu Chruščova z roku 1956 na neverejnom zasadnutí 20. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, v ktorom odsúdil Stalina. Tento prejav spolu s Chruščovovou širšou destalinizačnou kampaňou nahneval Maa, ktorý jeho činnosť odsúdil ako revizionizmus pravdepodobne v obave, že jedného dňa by mohol čeliť podobnému odsúdeniu.

Ideologické a politické rozdiely viedli k rozpadu politických vzťahov, ktorý vyvrcholil čínsko-sovietskym rozkolom v roku 1960. O deväť rokov neskôr sa sovietske a čínske sily zapojili do sedem mesiacov trvajúcich divokých bojov pozdĺž rieky Ussuri na hraniciach Mandžuska. Ledva sa podarilo zabrániť totálnej vojne.

Keď Nixon zamieril do Číny, snažil sa antagonizmus medzi dvoma poprednými svetovými komunistickými mocnosťami využiť. Ale ani on, ani jeho poradca pre národnú bezpečnosť Henry Kissinger nedokázali predpovedať, aký úspešný bude. Stagnujúcemu a ťažkopádnemu Kremľu za vlády Leonida Brežneva sa zdalo, že Čína v studenej vojne zmenila stranu.

Nerovný partner

Tvárou v tvár bismarckovskej nočnej more vojny na dvoch frontoch proti NATO na Západe a rozhorčenej Číne na východe sa Brežnev rýchlo potešil Kissingerovej predstave o zmiernení napätia medzi Spojenými štátmi a ZSSR. Zašiel dokonca tak ďaleko, že podpísal Helsinské dohody, ktoré umožnili Západu spochybniť sovietsky totalitarizmus na základe jeho porušovania ľudských práv.

Stojí za zmienku, že Kissinger si za tieto úspechy zaslúži menej uznania, ako opakovane tvrdil. Bol to Nixon, kto vyzýval na otvorenie sa Číne už predtým, ako sa stal v roku 1969 prezidentom. V každom prípade Putin môže veriť, že zopakoval americký diplomatický zvrat. Zrejme si myslí, že prehlbovaním väzieb s Čínou v boji proti Západu zabezpečil neoceniteľného spojenca.

Lenže odcudzenie Číny od USA sa zintenzívňovalo už takmer desaťročie. Je to trend, ktorý urýchlil bývalý americký prezident Donald Trump a pre ktorého zmiernenie urobil súčasný prezident Joe Biden len málo. Uprostred rastúceho antagonizmu to bola Čína, ktorá chcela získať Rusko na svoju stranu, no nie ako rovnocenného partnera.

Iste, napriek svojej často opakovanej mantre, že národná suverenita a územná celistvosť sú posvätné, Čína účinne podporila Putinovo zhromažďovanie vojsk pozdĺž ukrajinských hraníc, pričom naliehala na Západ, aby bral ruské „bezpečnostné obavy“ vážne, a potvrdila svoj nesúhlas s rozširovaním NATO. To však pravdepodobne neznamená, že Čína bude podporovať Rusko v akomkoľvek boji s USA či NATO.

Putin v pasci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie