Denník N

Bieloruský denník: Život Bielorusov medzi referendom a možnou vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou

Bieloruský prezident Lukašenko počas hlasovania v dnešnom referende. Foto – TASR/AP
Bieloruský prezident Lukašenko počas hlasovania v dnešnom referende. Foto – TASR/AP

Táto časť denníka bola napísaná 23. februára večer.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Čo sa deje v prvých dňoch predčasného hlasovania počas vojenskej eskalácie

V Bielorusku sa 22. februára začalo predčasné hlasovanie v rámci referenda o zmenách a doplneniach ústavy krajiny. Už počas prvých dvoch dní bola podľa oficiálnych údajov účasť 14,53 % – podľa tých istých oficiálnych údajov účasť na predčasných prezidentských voľbách 2020 počas prvých dvoch dní bola 12,75 %. A záujem o prezidentské voľby je vždy niekoľkonásobne vyšší než záujem o referendá alebo komunálne voľby.

Pozorovatelia alebo členovia volebných komisií, od ktorých sa mi podarilo získať informácie, však tvrdia, že vo volebných miestnostiach nie sú takmer žiadni ľudia. Dokonca ani fotografie z vládnych zdrojov nesvedčia o veľkom počte občanov, ktorí by chceli voliť.

Zdá sa, že v bieloruskom spravodajstve dominuje skôr téma bojových akcií medzi Ruskom a Ukrajinou. Avšak čím bližšie je hlavný deň hlasovania, 27. február, tým viac pribúda správ o porušeniach a represiách.

Prvé dni predčasného hlasovania: porušenia, zadržania, dezinformácie

K porušovaniu zákona dochádzalo už pred začiatkom referenda, preto by bolo zvláštne očakávať, že k nemu nedôjde počas hlasovania.

V prvý deň sa objavili správy o ojedinelých preventívnych rozhovoroch a zadržaniach ľudí, ktorí chceli byť nezávislými pozorovateľmi volieb. Opozícia nevyzývala ľudí, aby sa stali pozorovateľmi, pretože si bola vedomá takýchto rizík. A hneď v prvý deň predčasného hlasovania sa to oplatilo.

Na sociálnych sieťach sa objavilo mnoho správ o tom, že pracovníkov verejného sektora prinútili hlasovať predčasne, podobne ako aj v iných volebných kampaniach. Pod rôznymi zámienkami: niektorým sľubujú deň voľna navyše, študentom zasa až štyri dni bez vyučovania. Niektorým „prehovárajú do duše“ a pripomínajú im občiansku povinnosť. Objavujú sa správy o vyhrážkach tým, ktorí nestihnú odvoliť načas. Zamestnancom sa vyhrážajú strhnutím prémií a cezpoľným študentom vysťahovaním z internátov.

Prichádza veľa správ o narušení tajnej voľby. To znamená, že vo volebných miestnostiach nie sú žiadne závesy (údajne v záujme boja proti koronavírusu) a pultíky v miestnostiach sú umiestnené tak, aby členovia volebných komisií videli, ako občan hlasuje. Nedá sa povedať, že by to tak bolo vo všetkých volebných miestnostiach, ale v médiách sa objavilo dosť fotografií podobných kabín. Počas prvých dvoch dní hlasovania sa objavilo pomerne veľa správ o tom, že v niektorých volebných miestnostiach dochádza k prehliadkam voličov.

Z niektorých účtov sa šírili správy, že vo volebnej miestnosti zadržali človeka, ktorému skontrolovali telefón a batoh. Táto správa nebola potvrdená. Je dôvod domnievať sa, že štátna propaganda sa takýmito falošnými informáciami snaží narušiť volebnú účasť v hlavný deň volieb – práve 27. februára zvolávajú občanov do volebných miestností demokratické sily Bieloruska. Vzhľadom na to, ako rýchlo rastie volebná účasť podľa oficiálnych údajov, môže nastať situácia ako v roku 2020, že v niektorých volebných miestnostiach zahlasuje viac ako 100 % voličov a niekde sa hlasovacie lístky minú, hoci pred miestnosťou bude ešte veľký rad.

Pokračujeme v pozorovaní.

Ruské jednotky zostávajú v Bielorusku aj po cvičeniach

O rozmiestnení ruských vojsk v Bielorusku sa diskutovalo a stále diskutuje. Rôzni predstavitelia nelegitímnej moci stanovili rôzne termíny rozmiestnenia vojakov. Minister zahraničných vecí Vladimir Makej v jednom momente vyhlásil, že ruské jednotky opustia územie Bieloruska okamžite po ukončení cvičení Spojenecké odhodlanie 2022. Vyzeralo to ako definitívne rozhodnutie.

Potom však nelegitímny prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že ruská armáda zostane v Bielorusku „tak dlho, ako to bude potrebné“.

Hlavnou obavou Bielorusov, ktorú som zachytil v osobných rozhovoroch, je strach, že Lukašenko vyšle bieloruské vojská bojovať proti Ukrajine. To je jediná vec, ktorá mi nejde cez rozum. Samotná skutočnosť, že takáto možnosť existuje, je katastrofou. Bielorusi, ako sa spieva v našej štátnej hymne, sú mierumilovní ľudia. Nechceme žiadnu vojnu. Nechceme, aby naši vojaci zaútočili na inú krajinu.

Neistota

V auguste 2020 nebolo jasné, čo môžeme očakávať. Áno, čakali sme na represie, rátali sme s volebnými podvodmi, ale bolo tu veľa neznámych: postavia sa nakoniec bezpečnostné zložky na stranu národa, a armáda, a úradníci? A aký veľký tlak zvonka bude potrebný, aby Lukašenko pristúpil k rokovaniam? Ako dlho budeme musieť chodiť do ulíc, aby sme vyhrali?

O rok a pol neskôr, pred novou kampaňou – referendovou, je neistoty ešte viac. Načo sú ruské jednotky na našom území? Neznamená to, že Lukašenko už odovzdal krajinu Putinovi? A bieloruská armáda – je naozaj pripravená zaútočiť na Ukrajinu spolu s ruskými vojakmi? Ako sa pozrieť Ukrajincom do očí, ak sa útok na Ukrajinu začne z územia Bieloruska?

Ešte stále bojujeme proti Lukašenkovi alebo už proti Putinovi?

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie