Denník N

Prečo je Putin Hitlerom našich čias

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Rovnaké nie sú iba slová nemeckého führera a ruského prezidenta, ale predovšetkým ich činy.

Od druhej svetovej vojny mali všetky režimy na území bývalého Sovietskeho zväzu jedno spoločné: svoje zásluhy o ľudstvo, svoju národnú hrdosť i štátnu prestíž odvodzovali od skutočnosti, že za cenu veľkých obetí rozhodujúcou mierou prispeli k porážke nacizmu a Adolfa Hitlera.

Je tragickým a smutným paradoxom, že Vladimir Putin ako dedič a pestovateľ tejto štátotvornej sovietskej i ruskej tradície napokon po dvadsiatich troch rokoch svojho vládnutia dospel do štádia, že sa správa presne tak ako svojho času Adolf Hitler.

Je neuveriteľné, že z Putina sa stal žiak a nasledovník historickej postavy, ktorá je pre Rusov stelesnením najhoršieho historického zla – zla, ktoré sa podarilo s vypätím všetkých síl poraziť, ale stálo to život 27 miliónov obyvateľov Sovietskeho zväzu.

Napriek tomu, že víťazstvo nad nacistickou Treťou ríšou je hlavným zdrojom hrdosti ruského obyvateľstva na krajinu, medzi Hitlerom a Putinom sa objavili podobnosti a zhody, ktoré sú rovnako zjavné ako desivé.

Zvrátiť a opraviť dejiny

Pre oboch je charakteristické, že sa v istom zmysle dajú považovať za produkt vojny, ktorú ich krajina prehrala. Z porážky Nemecka v prvej svetovej vojne, ktorej hlavným dôvodom bola vraj zrada zo strany vnútorného nepriateľa, zo zničenia Versaillskej zmluvy, ktorá pre neho stelesňovala poníženie a porobu národa, urobil Adolf Hitler hlavnú tému svojho politického života. Začal sa považovať za muža, ktorého historickým poslaním je zvrátiť a opraviť dejiny, ktoré dostali Nemecko do situácie porazeného.

Osobne a emocionálne prežívaný historický revizionizmus je vlastný aj Putinovi. Podobu sveta, aký vzišiel po konci studenej vojny, krajiny bývalého sovietskeho tábora privítali ako svoje oslobodenie. Krátke obdobie takto pád komunistického režimu vnímali aj významní politici Ruska. Ešte za éry prezidenta Borisa Jeľcina sa aj z oficiálnych miest ozývali hlasy, že rozpad Sovietskeho zväzu je oslobodením od zriadenia, ktoré vraždilo a prenasledovalo vlastné obyvateľstvo.

Faktom je, že počas existencie ZSSR bolo popravených alebo vo väzniciach zahynulo približne 25 miliónov ľudí, ďalších desať miliónov zahynulo v občianskej vojne a počas hladomoru na Ukrajine. Lenže po nástupe Vladimira Putina k moci tieto hlasy utíchli.

Na všeobecný údiv zahraničia ruský prezident v roku 2006 označil rozpad Sovietskeho zväzu „za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia“. Čím vlastne oficiálne oznámil, že impérium a mocenské postavenie vedenia krajiny v medzinárodných vzťahoch sú pre neho oveľa dôležitejšie ako životy a blaho občanov, ktorým vládne. Odvtedy podnikol viaceré kroky, ktoré svedčia o tom, že aj on – tak ako pred ním Hitler – chce zvrátiť dejiny. A to aj za cenu, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

2. svetová vojna

História

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie