Ruský vojak, choď niekam, Putin túto vojnu prehral (reportáž z obliehaného Kyjeva)

Na železničnej stanici vládne chaos. Davy ľudí sa snažia odísť z Kyjeva. Na západ. Tam, kde nie je vojna.

Mesto a celá Ukrajina už piaty deň odoláva útokom Vladimira Putina.

Ráno sa skončil zákaz vychádzania, ktorý platil od soboty večera. Prázdne ulice obsadili ľudia s kufríkmi na kolieskach. Metro prestalo jazdiť, vodiči Boltu sú zaneprázdnení a normálne taxíky drahé.

Video: Živý prenos z Majdanu prerušili sirény, v diaľke sa ozývali výbuchy (autori: Mirek Tóda, Braňo Bezák)

Niektorí si kupujú štandardné lístky, iní čakajú na špeciálne vypravené vlaky, kde platí pravidlo: kto prvý príde, prvý sedí.

Na nástupišti číslo dva čakajú davy na vlak na trase Kyjev – Užhorod. Len čo sa objaví, ľudia sa tlačia dovnútra. Keď však zbadajú starších ľudí alebo ženy s bábätkami, dav sa rozstúpi a veľmi slušne im uvoľnia miesto.

Preč, preč

Z mesta odchádza aj Daniel a Aňa, ktorá na ramene drží malého, ani nie dvojročného synčeka. Obaja sú z Donecka, odkiaľ ušli ešte počas vojny, ktorú tam Moskva pomohla vyprovokovať počas anexie Krymu v roku 2014.

„S otcom sme si tu v Kyjeve zarábali v obchodíku s detskými knižkami,“ rozpráva Daniel. A dúfa, že sa do vlaku dostanú. Lístky nemá. Idú do utečeneckého špeciálu.

Kde chcete vystúpiť, pýtam sa ich. „No, sami nevieme, uvidíme. Máme však plán – cez nejakú európsku krajinu sa chceme dostať do Izraela. Mám tam babičku a so sebou izraelský pas,“ vysvetľuje.

Na Ukrajine žije významná židovská menšina a mnohí z nich majú zároveň aj nárok na izraelské občianstvo. Daniel sa to na poslednú chvíľu snaží využiť. „Odísť z Kyjeva sme sa rozhodli skutočne päť minút pred dvanástou.“

Ďalší pár Maryja a Volodymyr smeruje s malou mačkou do Ivano-Frankivska za babkou.

„Tam je to relatívne pokojnejšie ako tu a hlavne – bojíme sa o ňu,“ vravia na stanici plnej ľudí, ktorí sa snažia dostať do vlakov. Napriek chaosu, ktorý tam vládne, sú ľudia pokojní a počúvajú policajtov alebo vojakov, ktorí sa usilujú držať dav pred nájazdom na perón.

Na ďalší vlak do Ľvova sa vrhne masa ľudí. Mnohí nesú v špeciálnych klietkach mačky alebo z ich tašiek vykukujú psie hlavy. Keď policajt nepustí jednu paniu, dve tínedžerky sa rozplačú, že predsa nemôžu cestovať bez mamy.

Spomeniem si na scény, o ktorých som čítal, že sa diali po anšluse 1938 v Rakúsku, keď sa mnohí snažili dostať do Československa. Praha im však nechcela vydávať víza a hranice rýchlo zavrela.

Teraz je to iné. Dokonca sa uvažuje o zrýchlenom prijatí Ukrajiny do EÚ, ako žiada prezident Volodymyr Zelenskyj.

Masaker v Charkove

Nie všetci však idú na západ. Som v šoku, keď počujem, ako na stanici hlásia vlak do Charkova. To skutočne vypravujú vlak aj do mesta, ktoré v týchto chvíľach zažíva strašidelné časy?

Charkov je nebezpečne blízko ruských hraníc a teraz inváziu spomedzi ukrajinských miest pociťuje vari najviac. Milión ľudí je v ohrození a v čase uzávierky tohto článku sa obete rátali na desiatky.

„Počul som v centre mesta veľmi silné výstrely. Ruskí vojaci, ktorí sa tvária ako mierotvorcovia, obsadili školy, začali rabovať banky aj bankomaty,“ poslal mi hlasovú správu Igor Poddubnij, ktorý žije v centre Charkova.

Charkov je ruskojazyčné mesto a chvíľu bolo aj hlavným mestom Ukrajiny. Teraz ho však prirovnávajú skôr k Stalingradu.

Oproti Charkovu je v Kyjeve pomerne pokojne. Sem-tam siréna, sem-tam streľba a nejaký výbuch. Na Majdane stretneme maďarských novinárov, ktorí utiekli pred streľbou, ktorú sme počuli z diaľky.

Metro v pondelok fungovalo už len ako kryt, väčšina obchodíkov je zavretá a tie otvorené zase zívajú prázdnotou. Ale predsa je tu relatívny pokoj.

Na ulici neďaleko slovenského veľvyslanectva, ktoré nás prichýlilo aj s viacerými zahraničnými novinármi a utečencami z Afganistanu aj Donecka sa na bicykli premáva Kyjevčan s veľkou ukrajinskou vlajkou. Ako z filmu. Humor a aktivizmus napriek všetkému v hlavnom meste nezmizol.

Odkazy pre ruských vojakov

Naplno si to uvedomujem, keď vedľa bulváru Chreščatyk sledujem pohyblivý reklamný bilbord s odkazmi pre ruských vojakov. Píše sa na nich:
Ruskí vojaci, nie ste tu vítaní. Putin prehral. Celý svet je s Ukrajinou!

Ruský vojak, zastav sa! Ako sa môžeš pozrieť do očí svojim deťom? Odíď! Zostaň človekom.

Ruský vojak, zastav sa! Nezabi svoju dušu pre Putinových oligarchov. Odíď bez krvi na rukách.

Ruský vojak, zastav sa! Nestaň sa vrahom. Odíď! Zostaň človekom.

Ruský vojak, choď do p***!

Pripomína to august 1968 v Československu, akurát tu nejde o okupáciu, ale o zničenie Ukrajiny ako takej.

Mladá aktivistka, na ktorú dostanem kontakt, s kamarátmi vyrába Molotovove kokteily presne podľa návodu ukrajinských predstaviteľov. Všetci sú tak strašne zaneprázdnení, že nestíhajú odpovedať na telefonáty a správy v četoch. „Prepáč, bojujeme proti Putinovi,“ vravia mi.

Pred sídlom mestskej rady uložili pieskové vrecia. Na ulici, ktorá vedie k sídlu tajnej služby SBU, sú položené zátarasy.

V okolí prezidentského sídla kúsok od Majdanu je mimoriadne prísna ochrana. Ťažko však predpokladať, že by sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nachádzal priamo tam. Britské The Times písali, že v krajine je niekoľko sto vagnerovcov, ktorých hlavným cieľom je zabiť Zelenského. Z krajiny však stále neušiel.

Vojnu proti Ukrajine Putin a jeho servilné médiá nazývajú „vojenská operácia”, „demilitarizácia” alebo „denacifikácia”. Hlavne ten posledný prívlastok znie absurdne vzhľadom na to, že ukrajinský prezident má židovský pôvod a časť jeho rodiny sa stala obeťou holokaustu.

Podľa nového prieskumu je so Zelenským spokojných vyše 90 percent Ukrajincov.

Ak sa Putinovi niečo podarilo, tak spojiť národ, ktorý podľa neho ani neexistuje. 70 percent Ukrajincov verí, že túto vojnu proti ruským okupantom vyhrajú.