Ukrajinci nám ukazujú, ako si vážiť život
Cena ľudského života v Európe je najvyššia na svete, ale až teraz vidíme, že je fiktívna, lebo do nej neboli započítané náklady na bezpečnosť.
„Ľudia dnes zase vedia, že existujú veci, pre ktoré stojí za to trpieť, a že sú to tie isté veci, pre ktoré stojí za to žiť.” Túto vetu napísal pred 45 rokmi český filozof Jan Patočka po vzniku Charty 77 a tesne predtým, než zomrel po výsluchu na ŠtB.
Nebude asi veľa Ukrajincov, ktorí by poznali Patočkov výrok, ale správajú sa podľa neho so samozrejmosťou, ktorá západnej Európe vyráža dych. Trpia a zomierajú, lebo chcú žiť v demokracii ako slobodní ľudia.
Udivuje nás ich odvaha a obetavosť, lebo sme si už veľmi dávno prestali klásť otázku, aká by to musela byť vec, pre ktorú by sme my boli ochotní trpieť. Náš údiv je prejavom nevyslovenej otázky: to si tí Ukrajinci tak málo vážia život, že sú ochotní ho obetovať pre veci, ktoré sú u nás zadarmo?
Pomýlený nárok
Európska únia je priestorom, kde je cena ľudského života najvyššia na svete. Celková jej suma sa skladá zo životnej úrovne a z opatery sociálneho štátu, ktorý vás nenechá hladovať ani umrieť. Dokopy tvorí hojdaciu sieť, ktorej pohodlie nemá v dejinách ľudstva precedens. Život, ktorý je príjemné žiť, sa tak stal nielen samozrejmosťou, ale aj nárokom. Každý politik, ktorý sa pokúsil tento nárok spochybniť, automaticky prehral voľby.
Lenže po minulom týždni je zrejmé, že vysoká cena života bola fiktívna, lebo nebola krytá skutočnými nákladmi. Je rovnako fiktívna ako cena banánov, ktorými sa kŕmime a ktorá nie je krytá nákladmi na ochranu planéty. Preto bol fiktívny aj mier, ktorý nám umožňoval príjemný život – nebol krytý nákladmi na našu bezpečnosť.
Toto je dôvod, pre ktorý ruský prezident Vladimir Putin pohŕda Európou a jej obyvateľov považuje za skazených a zbabelých.
