Zrušenie PPP ušetrilo len na stavbe diaľnic dve miliardy eur

Keď Robert Fico v lete roku 2007 oznámil dostavbu diaľnice Bratislava – Košice, aj vládni úradníci pripúšťali, že rýchlosť stavby zvýši jej ceny. Keď po dvoch rokoch Ficova vláda finišovala s tendrami na PPP diaľnice, bolo už jasné, že majú pravdu.

Skutočná miera predraženia, ktorú mala krajina platiť za Ficovu snahu staviť všetko na PPP, sa však ukazuje až po siedmich rokoch.

Zmluvy na dva z troch PPP diaľničných balíkov sa prvej Ficovej vláde nepodarilo uzavrieť a Radičovej vláda ich stopla.

Prišla kríza, za Jána Figeľa zmenilo ministerstvo dopravy taktiku. Dva balíky úsekov v dĺžkach dokopy vyše sto kilometrov rozbili na množstvo menších tendrov, ktorých víťazov platí štát z eurofondov.

Zrušenie tlakov na termíny spolu so štartom finančnej krízy a silnejšou konkurenciou spôsobilo, že tie isté stavebné firmy začali ponúkať aj polovičné ceny. Výsledok je, že štát dokončí D1 o čosi neskôr ako sa plánovalo, no na výstavbe ušetrí asi dve miliardy eur.

Ten istý úsek, ale lacnejšie?

Sezóna otvárania eurofondových stavieb, ktoré nahradili PPP plány, sa začala práve teraz. Napríklad 18,5 kilometra diaľnice pri Levoči by sa malo šoférom postupne odovzdať ešte do konca novembra.

V PPP sa rátalo, že ich výstavba vyjde na 550 miliónov eur. Figeľovci úsek rozdelili na dve zákazky, jednu vyhralo konzorcium pod vedením Váhostavu a druhú konzorcium okolo Eurovie.

V zmluvách stavbu nacenili dokopy na 186 miliónov eur. Štát v expertíze odhadoval, že by to mohlo byť 365 miliónov eur.

Nielen stavba Jánovce – Jablonov ukazuje, že zrušiť PPP bolo dobré rozhodnutie už len pre cenu stavby samotnej.

Prakticky vo všetkých ďalších tendroch, ktoré nahradili PPP projekty, stavbári podliezali odhady ceny zo štátnych expertíz. Tie tradične fungovali ako horný limit, pri ktorom by štát radšej nemal uzatvárať zmluvu.

No práve v PPP časoch stavbári aj s najnižšími ponukami prekračovali úroveň expertíz.

Ján Kovalčík, šéf stratégie ministerstva dopravy z čias vlády Ivety Radičovej, ktorý dnes pôsobí v inštitúte INEKO, však hovorí, že predraženie stavebných prác v PPP systéme spôsobili najmä Ficove šibeničné termíny a časová kolízia príliš veľkého rozsahu stavieb v rovnakom čase.

Koncesionári do cien zahrnuli prirážky za to, že potrebovali mobilizovať enormne veľké kapacity aj zo zahraničia. Do cien zarátali aj riziko, že zmluvné termíny aj tak nestihnú a o prvé platby v PPP prídu. Niektorí dokonca vedeli, že súťažia len sami so sebou a vláda chce PPP podpísať za každú cenu, myslí si Kovalčík.

Miliarda či dve?

Tak sa stalo, že cenníky stavieb v PPP projektoch prekračovali štátne expertízy, zatiaľ čo v tradičných tendroch šli firmy väčšinou hlboko pod úroveň štátom projektovanej ceny.

Šlo pritom aj o tie isté firmy, ktoré chceli úseky D1 stavať aj ako víťazi Ficovho PPP tendra – napríklad Váhostav a Doprastav.

„Za uplynulých osem rokov sa 21 z 22 diaľničných úsekov postavilo alebo stavia za ceny pod úrovňou štátnej expertízy,“ povedal Kovalčík.

Výsledok sú ušetrené peniaze. Len stavba 75 kilometrov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom mala v PPP modeli podľa odhadov investične vyjsť na čosi viac ako dve miliardy eur.

Tradičné tendre nacenili stavby z martinského PPP balíka doposiaľ na 666 miliónov eur. To sú ceny zo zmlúv na stavbu 61 kilometrov stavby, ktoré sa od zrušenia PPP podpísali.

Oproti stavebným nákladom toho istého balíka PPP diaľnic to znamená zľavu asi 1 miliardu eur. A to aj pri zarátaní možnosti, že mnohé úseky sa vo výstavbe predražia o zmluvou povolených desať percent.

Podľa predbežných informácií sa však zásadné predraženia na stavaných úsekoch neukazujú.

K celkovej cene za eurofondové úseky na diaľnici D1 treba ešte prirátať náročný úsek Turany – Hubová pri Ružomberku. Súťaž oň sa ani nezačala, pretože sa stále hľadá pre prírodu prijateľná trasa.

Keby celkové náklady na tento úsek vyšli na takmer 700 miliónov eur tak, ako to odhadovali ešte za vlády Ivety Radičovej, aj tak by sme sa dostali na niečo vyše 1,3 miliardy eur za stavbu 75 kilometrov martinskej diaľnice, a nie na viac ako 2 miliardy, ako plánovali Váhostav a Doprastav za Fica.

Podobné zlacnenia aj pri Žiline

Úseky takzvaného tretieho balíka PPP stoja pri Žiline. Firmy chceli týchto 30 kilometrov postaviť v najlacnejšej ponuke, ktorá prišla po zmene vládnej garnitúry, za zhruba 1,6 miliardy eur.

V januári roku 2010 pritom ešte na vláde schvaľovali zmluvu, v ktorej ministerstvo financií písalo o investičných nákladoch vo výške 1,9 miliardy bez DPH.

Najťažší úsek, ktorý sa na tejto trase nachádza, je ten, ktorého súčasťou je 7,5-kilometrový tunel Višňové. Štátne odhady ho v tendri nacenili najviac na 896 miliónov eur.

Víťaz eurofondovej súťaže napokon uzavrel zmluvu so sumou 410 miliónov eur.

V modeli PPP by jeho stavba vyšla podľa zmluvy s koncesionárom na 1,09 miliardy eur.

Ak k tomu prirátame ďalšie rozdiely medzi cenami, za ktoré sa súťažilo pri PPP a v nových tendroch, celkové šetrenie na žilinských úsekoch vyjde na približne miliardu eur.

Spolu s úsekmi pri Martine a na východe Slovenska tak eurofondové tendre priniesli v stavebných nákladoch ceny o približne dve miliardy eur nižšie ako to, čo núkali firmy v PPP za Fica.

Prečítajte si

Figeľ a kol. ušetrili tomuto štátu 60 miliárd korún