Denník N

Zatúlaný medveď aj spiaci Jimmy Carter. Šesť okamihov v dejinách, keď svet stál iba krok od jadrovej vojny

Zničená Hirošima. Foto - TASR/AP
Zničená Hirošima. Foto – TASR/AP

Jadrové zbrane boli v bojovej situácii použité len v Japonsku v roku 1945. Mená Hirošima a Nagasaki pozná každý školák. Ku konfliktu jadrových mocností nikdy nedošlo. Niekoľkokrát však mal svet namále.

Studená jadrová vojna sa začala v auguste 1949, keď Sovietsky zväz prvýkrát vyskúšal svoju atómovú bombu, čím sa skončil krátky americký monopol na túto ničivú zbraň.

Situácia jadrového patu medzi veľmocami trvá dodnes, aj keď sme na to po rozpade Sovietskeho zväzu trochu pozabudli. Rusko, jeho nástupnícka krajina, zdedilo jednoznačne najväčší jadrový arzenál na svete. Odhaduje sa, že má k dispozícii asi 6400 bojových hlavíc.

USA ich majú asi 6200, Čína 350, Francúzsko 300, jadrové zbrane vlastní ešte Spojené kráľovstvo, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael.

Zmyslom vlastníctva jadrových zbraní je odstrašovanie všetkých mysliteľných protivníkov, nie úmysel skutočne ich použiť. To platí v prípade príčetného politického vedenia – tým v minulosti našťastie disponovali aj USA, aj ZSSR.

Napriek tomu ich jadrové súperenie vystavovalo svet obrovskému riziku, pretože odstrašovať sa dá len vtedy, ak sú zbrane skutočne pripravené na použitie. A ak sú pripravené na použitie, otvára sa priestor pre chybu, omyl, technickú poruchu, náhle šialenstvo.

V niekoľkých prípadoch v minulosti stál svet iba krôčik od veľkej jadrovej vojny. V týchto dňoch stoja tieto okamihy za pripomenutie. Každý bol iný, katastrofálne sa mohli skončiť všetky.

Najbizarnejší: Duluth (25. október 1962)

Revolucionári na čele s Fidelom Castrom zvrhli Batistov režim na Kube a vo februári 1959 sa ujali moci. Castro nadviazal spojenectvo so Sovietskym zväzom.

Jeho vodca Nikita Chruščov to uvítal ako príležitosť vyrovnať strategické súperenie a dal na Kube inštalovať jadrové rakety s doletom 2500 km, čo umožňovalo pohodlne zasiahnuť Washington, New York, Chicago, Atlantu či Houston.

Keď rozmiestnenie rakiet potvrdila americká letecká špionáž, prezident Kennedy vyhlásil námornú blokádu Kuby, aby zabránil dovozu ďalších jadrových zbraní, súčasne zvažoval inváziu na Kubu. A do tejto situácie zasiahol medveď.

Nie symbolický, predstavujúci Rusko, ale čierny medveď baribal, ktorý sa jednej októbrovej noci rozhodol preliezť plot vojenského letiska v Duluthe v americkom štáte Minnesota.

Strážnik videl nejasnú postavu a spustil poplach. Vzhľadom na vypätú medzinárodnú situáciu platil vysoký stupeň pohotovosti. Signál vyhodnotený ako napadnutie základne diverzantmi sa automaticky preniesol k ďalším jednotkám.

Na leteckej základni Volk Field vo Winconsine sa vinou chybnej inštalácie spustila siréna, ktorá slúžila ako pokyn na štart pre stíhačov. Piloti dostali pokyn, že nejde o cvičenie. Skôr než

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Vojna na Ukrajine

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie