Denník N

Najväčšie traumy z vojny majú tí, čo idú bojovať proti svojej vôli, hovorí psychologička Dubovská

Milota Dubovská, zábery z Ukrajiny. Foto - archív M. D., Vladimír Šimíček
Milota Dubovská, zábery z Ukrajiny. Foto – archív M. D., Vladimír Šimíček

„To, čo nám dáva silu prežiť v najťažších chvíľach, je snaha hľadať zmysel. Aj z tej najťažšej situácie sa môžeme niečo naučiť,“ hovorí psychologička Milota Dubovská.

Milota Dubovská pochádza z menšiny vojvodinských Slovákov, tridsať rokov pôsobila na psychiatrii v srbskej Vojvodine, kde pracovala aj s obeťami vojny a ľuďmi postihnutými posttraumatickou stresovou poruchou. V rokoch 2015 – 2016 robila psychologickú konzultantku pre dobrovoľníkov organizácie Človek v ohrození, ktorí pracovali s utečencami z Blízkeho východu. Na Slovensku žije tri roky, pracovala v Krízovom stredisku Dúha, kde sa venovala týraným deťom a ženám, dnes pôsobí v združení Proti prúdu.

V rozhovore hovorí aj o tom,

  • čo prežívajú muži, ktorí v rámci mobilizácie nastupujú do bojov na Ukrajine;
  • ako pristupovať k ľuďom na našich hraniciach a aké reakcie nepomáhajú;
  • čo ľuďom na úteku najviac chýba;
  • ktoré situácie vytvárajú najhlbšie traumy a či je možné ich zmierňovať.

Mnohí v posledných dňoch intenzívne prežívajú, čo sa deje za hranicami. Čo prežívajú ľudia na Ukrajine, ktorá je priamo pod paľbou ruských vojsk?

Pri takýchto traumatických situáciách je to najprv šok, strach a hnev. Je to veľmi úzkostný stav. Potom záleží od toho, ako je kto osobnostne vybavený. Odolnejšie osobnosti sa pomerne rýchlo dokážu aktivovať a snažia sa konať, ale sú aj ľudia, ktorých takáto situácia môže úplne paralyzovať.

Časť ľudí na Ukrajine zostáva, časť sa snaží dostať za hranice. Mnohí muži sa, naopak, spoza hraníc vracajú späť do svojej krajiny. Asi to nie je ľahké rozhodnutie, čo urobiť. Čo sa v tom momente v človeku deje?

Je to veľmi konfliktná, ťažká situácia, v ktorej ľudia zvažujú veľmi veľa protichodných faktorov a argumentov. Ale myslím si, že pre ľudí, ktorí už napríklad žijú mimo Ukrajiny, je ešte ťažšie ostať tu a trápiť sa o svojich príbuzných a známych, než byť priamo tam a aktívne niečo robiť. Bezmocnosť je pre našu psychiku horšia, ako čeliť priamemu nebezpečenstvu, no mať možnosť niečo urobiť.

Spomínam si na situáciu, keď začali bombardovať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie