Prvé ukrajinské deti prišli do prešovskej školy aj do bratislavskej škôlky. Potrebujú sa rozptýliť od správ, hovorí riaditeľ
Do školy v Prešove prišlo tridsať žiakov, do škôlky v bratislavskom Ružinove zatiaľ tri deti.
Na Slovensku je iba jedna škola s vyučovacím jazykom ukrajinským a jej riaditeľ má posledné dni plné ruky práce. Na Spojenú školu Tarasa Ševčenka v Prešove sa prihlásilo už viac ako 30 žiakov, ktorí utiekli z Ukrajiny na Slovensko. Každý deň sa pritom prihlasujú ďalší. Riaditeľ Igor Andrejčák tvrdí, že dokáže prijať dokopy 100 až 120 žiakov.
Ministerstvo vnútra nehovorí konkrétne čísla, koľko z utečencov prichádzajúcich na Slovensko tvoria deti. Väčšina utečencov sú ženy s deťmi, keďže v Ukrajine je vyhlásená mobilizácia a muži od 18 do 60 rokov z krajiny odísť nemôžu. Slovenské hranice prekročilo od začiatku vojny na Ukrajine približne 54-tisíc ľudí.
Slovenské školy sa už postupne pripravujú na to, že deti utečencov budú prijímať vo svojich triedach. Ministerstvo školstva pripravuje usmernenie a zároveň hľadá odborníkov, ktorí vedia po ukrajinsky a mohli by pomáhať v školách deťom, ktoré vôbec neovládajú slovenčinu.
Potrebujú telesnú a výtvarnú, nie sedieť doma a pozerať správy
Len čo riaditeľ Igor Andrejčák videl prvé správy o vojne na Ukrajine, okamžite napísal svojim žiakom z Ukrajiny, ktorých je na škole takmer 140. Vyzval ich, aby napísali svojim príbuzným a ponúkli im, že môžu prísť na Slovensko a dať deti do prešovskej školy.
„Prvoradé je, aby boli rodiny pokope. Pre dieťa je úplne iné, keď príde do mesta alebo do školy, kde už má zázemie, kde má bratrancov, sesternice, nech sa tu necíti opustené,“ hovorí riaditeľ z Prešova. Už cez víkend začali do Prešova prichádzať prví príbuzní, keďže tu žije pomerne veľká komunita Ukrajincov.
Riaditeľ tvrdí, že vyučovanie nebude ideálne – budú chýbať lavice a deti sa pravdepodobne budú v triedach tlačiť. Andrejčák však rodičov z Ukrajiny vyzýval, aby nečakali a aby deti poslali do školy čo najskôr.
„Dieťa nech je radšej v škole. Keď bude desať ľudí sedieť v jednom byte celý deň a sledovať správy o tom nešťastí, psychicky je to neúnosné. Aj keď vzdelávací proces
