Kto je tu vlastne nacista?
Nech sa na Ukrajine stane čokoľvek, Moskva už vojnu o srdcia a mysle prehrala. Obdobie zbabelej zhovievavosti voči Rusku sa končí.
Autor je poľský politológ
Režim Vladimira Putina zakázal ruským médiám označovať jeho inváziu na Ukrajinu za „vojnu“. Namiesto toho majú používať slovné spojenie „operácia na oslobodenie Ukrajiny od neonacistov“.
Štátna tlačová agentúra RIA zverejnila odpornú propagandu, v ktorej tvrdí, že Rusko „druhýkrát v histórii prevezme bremeno zodpovednosti za oslobodenie Ukrajiny od nacizmu“. Čitateľom hovorí, že „mierne zakrytie hákového kríža mejkapom a vysokokvalitným púdrom“ bolo „hlavnou metódou budovania ukrajinskej štátnosti“. Teraz vraj Rusko vykonáva „denacifikačnú“ operáciu „v záujme celej Európy, aj keď si toho Európa nie je vedomá“.
Túto propagandu stojí za to rozobrať, pretože práve ona hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní Putinovej diktatúry, najmä v časoch krízy. A bez Putinovej diktatúry by vojna na Ukrajine určite nebola. Čím viac ruská vojenská kampaň zaostáva za tým, v čo dúfal, tým viac sa bude spoliehať na propagandu.
Nezačal zle
V priebehu uplynulých rokov povedal Putin ruskému ľudu o Rusku a Ukrajine veľa protichodných vecí. Počas prvých dvoch prezidentských období (2000 až 2008) mal ambície modernizovať Rusko a prehĺbiť jeho väzby so Západom. Ale keď okúsil moc, začal myslieť predovšetkým na to, ako si ju udržať. Modernizácia ustúpila brutalite policajného štátu a teraz, keď uvažuje o svojom mieste v histórii, dospel k záveru, že bez Ukrajiny nemôže byť Rusko svetovou veľmocou. Keď nastúpil do úradu, Ukrajina bola stále proruská a Kremeľ mal na ňu stále významný vplyv. No práve jeho anexia Krymu a zabratie siedmich percent územia Ukrajiny v roku 2014 spôsobila, že stratil ukrajinské srdcia i mysle.
