Týždeň, ktorý spojil Európu

Autor je bývalý štátny tajomník MK SR, v súčasnosti je predsedom platformy Mosta-Híd strany Aliancia

Alexander Duleba v súvislosti s anexiou Krymu pred rokmi vyhlásil, že Putin možno získal Krym, ale stratil Ukrajinu. Toho istého sme svedkami aj teraz. Odvaha Ukrajincov postavila na nohy celý demokratický svet. Prvotný šok z vojny nás síce na čas paralyzoval, ale precitli sme a jednoznačne sme dali najavo, že tento ohavný a ničím neospravedlniteľný čin mu neprejde. Že vojnové šialenstvo Putina nemienime tolerovať a nedáme sa vydierať. Ruské vojská vstupom na Ukrajinu porušili všetko, čo sa u nás cení, čo sa u nás ctí a rešpektuje. Zvrchovanosť, nezávislosť, právo na sebaurčenie a mier.

Vlna súcitu a prvotnej morálnej podpory sa zmenila na obrovské cunami. Námestia a sociálne siete zaplavili žlto-modré zástavy, medzinárodné spoločenstvo sa zmobilizovalo. V súvislosti s prijatím humanitárnej, finančnej aj vojenskej pomoci svojím tínedžerským elánom dokonca prekvapila aj stará pani Európa. Pristúpila k doteraz nevídaným sankciám, čím vstúpila do finančnej a hospodárskej vojny.

Áno, budeme krvácať, ale majme na pamäti, že na Ukrajine zomierajú nevinní ľudia, státisíce sa z jedného dňa na druhý stali vojnovými utečencami. Dary a modlitby ľudí dobrej vôle, odkazy umelcov, rozhodnutia miestnych a medzinárodných športových organizácií, finančného sveta sú jasným odkazom Kremľu, že sa ich vodca stal vyvrheľom demokratického sveta. K členským štátom severoatlantických štruktúr sa pridala Austrália aj Japonsko. Nemecko a Švajčiarsko preškrtli svoje základné doktríny zo dňa na deň.

Premenovanie ulíc, základných škôl, embargo na ruské a teraz už aj na bieloruské výrobky, zmrazenie účtov ruských oligarchov je rovnako dôležité ako solidarita vyjadrená na sociálnych sieťach, priama humanitárna, finančná, a áno, aj vojenská pomoc obyvateľom obliehaných a ostreľovaných miest a obcí suverénnej krajiny, nášho bezprostredného suseda, ktorý sa o svojej budúcnosti chcel rozhodnúť bez hlavne pri hlave. Slobodne. Tak, ako sme to v rokoch 1993 a 2004 učinili aj my.

Napriek tomu, že v centre dejinných udalostí na prvý pohľad teraz nie sme my Stredoeurópania, záleží nám na tom, akým smerom sa pohneme, akým smerom sa pohnú krajiny, ktoré s demokraciou majú len niekoľko desaťročné skúsenosti. Či sa za slobodu, nezávislosť a demokraciu dokážeme postaviť s dostatočnou razanciou. Či poskytneme včas všetku potrebnú pomoc, vrátane Ukrajincami žiadanej vojenskej, alebo začneme uhýbať, taktizovať a pokúsime sa zdôvodniť nezdôvodniteľné. Sú okamihy, ktoré si dejiny dlho pamätajú.

Sú rozhodnutia, ktoré nás postavia na správnu, iné na nesprávnu stranu dejín. V strednej Európe s tým máme mimoriadne bohaté skúsenosti. Aj teraz je okamih, ktorý si dejiny zapamätajú. Okamih, keď vlády nepreukazujú len solidaritu a podporu neprávom napadnutej krajine, ale prezentujú aj svoj celkový pohľad na demokraciu. Či je demokracia esenciálnym základom našich hodnôt alebo len kamufláž, ku ktorej sa prichýlime vtedy, keď sa nám to práve hodí.

Dobrou správou je, že Slovensko dnes stojí na správnej strane dejín. Je čitateľné. Jednoznačne sa hlási k podpore Ukrajiny. K morálnej, finančnej, humanitárnej aj vojenskej.

Smutnou správou je, že Maďarsko uhýba. U nášho južného suseda – jediného spomedzi susedných štátov napadnutej Ukrajiny z EÚ – sa nenašla ani jedna jediná nadbytočná prilba, ale čo je až zarážajúce, ani ochota na súhlas na prevoz vojenskej techniky, ktorá by Ukrajincom pomohla v boji s ruským agresorom. Obidva postoje sú jednoznačné a do budúcna mimoriadne významné. A pre mnohých z nás je toto poznanie veľmi bolestivé.

Sušeným ovocím a dekami mier nedosiahneme, respektíve nie v takej podobe, v akej by vyhovoval Ukrajincom, v akej by vyhovoval slobodným ľuďom. No pred barbarským násilím nemôžeme zatvárať oči. Nemôžeme sa tváriť, akoby sa nás hrôzy ostatných dní netýkali. Je vojna. Rusi v noci zbombardovali pôrodnicu, zasiahli ďalšie obytné domy. Ľudia umierajú a utekajú. Kremeľ napadol celý demokratický svet a Ukrajinci sa ho rozhodli brániť. Áno, spolu so svojou krajinou bránia aj nás a naše hodnoty.

Ukrajina si zvolila Európu a tí, ktorí chcú Európu, si zvolia Ukrajinu.

V hranatých železných maringotkách Putin posiela ďalších vojakov. Táto vojna sa neskončí zajtra. Žiaľ, bude dlhá. Na správne rozhodnutie čas je, na dlhé vajatanie nie.

Začatie prístupových rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ vo chvíli, keď na aktuálnych satelitných záberoch sledujeme presun 74-kilometrového ruského vojenského konvoja,  má symbolický význam. Putinovi týmto krokom odkazujeme, že my si slobodu vážime a nedovolíme mu, aby nám ju vzal, aby medzi nás spustil železnú oponu.

Uplynulý týždeň spojil Slovensko, Európu a celý demokratický svet. Verím, že spojil aj kremeľskou propagandou zneistený, utláčaný a dlhodobo perzekvovaný ruský národ. Tak ako my všetci, aj oni majú právo na dôstojný život a slobodu. Táto vojna nie je vojnou Rusov. Táto vojna je Putinova.

Verme, že táto invázia je začiatkom konca. Nie Ukrajiny, ale éry Putina v Rusku.