Keď mala 10 rokov, otec ju začal sexuálne zneužívať. „Prežila som len vďaka tomu, že som odmietla žiť v nenávisti,“ hovorí Zdenka
So Zdenkou som sa spoznala vďaka fotografke, ktorá bola pred pár rokmi fotiť ženy v jednom krízovom centre. Už vtedy sa ona o Zdenke dozvedela, že ju otec v detstve sexuálne zneužíval.
Zdenka sa jej po čase ozvala s tým, že sa už dokázala postaviť na vlastné nohy a chcela by porozprávať svoj príbeh. Rozhodla sa ho porozprávať nám.
Nechcela však, aby sme v článku zverejnili jej priezvisko. „Nechcem, aby to ublížilo mojej rodine,“ vysvetľuje.
O svojej skúsenosti by neskôr chcela napísať knihu. Dúfa, že tým pomôže aj iným, ktorí prežili to, čo ona. „Keď si to celé premietam v hlave, sama niekedy neverím tomu, že som to celé prežila,“ povedala na úvod nášho rozhovoru, ktorý nakoniec trval viac ako tri hodiny.
Na konci článku psychologička Jaromíra Jánošková odpovedá na otázky, ktoré vám môžu napadnúť pri prečítaní Zdenkinho príbehu.
Navonok starostlivý otec, doma tyran
Zdenka spomína, že jej rané detstvo bolo „relatívne dobré“. Pochádza z troch detí – má jedného staršieho a jedného mladšieho brata. „Väčšinu času s nami bola mama. Bola sladká ako med, ani muche by neublížila. Dávala nám nekonečnú lásku, ktorú sme od nej nasávali,“ opisuje Zdenka.
Aj otec podľa nej mohol navonok pôsobiť ako starostlivý rodič, doma napríklad zvykol piecť buchty, no v skutočnosti to bol jednoduchý človek s hrubým slovníkom a správaním. Bol veľmi žiarlivý, ale zlosť si zo začiatku vybíjal len na Zdenkinej mame.
„Ako dieťa som si ešte neuvedomovala, ako veľmi jej ubližoval. Psychicky aj fyzicky ju týral,“ hovorí Zdenka. „Jeden útok mi zostal ako úlomok v pamäti. Mama vtedy tuším povedala niečo na otcovu mamu a otec ju uprostred sídliska tak potiahol za vlasy, až skončila na kolenách. Ja som tomu vtedy vôbec nerozumela.“
Nikto okrem nich ani neskôr netušil, že otec je tyran. Navonok podľa Zdenky pôsobil vyrovnane, u ľudí vzbudzoval prirodzený rešpekt. Ale bol citovo plytký. „Je to bežná črta psychopatických osobností, ktoré nevedia odlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Muselo sa stať niečo v jeho detstve, čo ho poznačilo. Jedna teta mi spomínala, že ako malý zažíval útoky zo strany svojho strýka. Nechcem ho však ospravedlňovať. Mamu postupne tak dotýral, že začala mať psychické problémy a viackrát skončila na psychiatrii,“ približuje Zdenka.
Ju otec ako malú nikdy nebil. Skôr staršieho brata. „Ten zažil poriadne bitky. Otec ho nenávidel, lebo sa podobal na mamu. Raz prišiel do školy taký zbitý, že to už učiteľka chcela nahlásiť,“ spomína Zdenka.
Ona sama sa stala terčom otcových útokov ako 10-ročná. „Dovtedy som mala v podstate pekné detstvo. No potom sa to zrazu skončilo. Puberta už pre mňa znamenala neustále znásilňovanie.“
Začalo sa to s príchodom menštruácie
