Môj 16-ročný syn uviazol v Chersone. Už sa ma prestal pýtať, kedy sa dostane domov do Bratislavy
Oľga a Kateryna majú rodinu v Chersone, ktorý je do veľkej miery okupovaný Rusmi. Miestni nevychádzajú z domu, boja sa ruských vojakov a dochádza im jedlo.
Oľga za posledných deväť dní schudla päť kíl. Nemôže jesť, spať, nemá silu na nič iné než čítať správy od svojej rodiny. Jej šestnásťročný syn Saša je od nej vzdialený tisícky kilometrov v Chersone, v meste na východe Ukrajiny, ktoré je už obsadené Rusmi.
Oľga Polishchuk pochádza z Chersonu, so synom býva už dva roky v Bratislave. Saša má už od detstva problémy s nohami, preto 11. februára išli za jeho lekárom do Chersonu na špeciálnu rehabilitáciu. Matka sa musela vrátiť skôr na Slovensko a chlapec ešte zostal so starými rodičmi.
Do Bratislavy sa mal vrátiť v piatok 25. februára, mal kúpený lístok na vlak z Odesy do poľských Katovíc. Deň pred jeho plánovanou cestou vypukla vojna a Oľge sa syn domov už nevrátil. Ostal uväznený v meste, ktoré obkľúčili ruskí vojaci a tanky.
Vo štvrtok ráno Oľge volala matka, že vypukla vojna a v meste počuje výbuchy.
Video: Všetko podľa plánu: Mŕtve deti, rozstrieľané bytovky a útok na jadrovú elektráreň (autorka: Martina Koník)
Správy z Chersonu zdesene sleduje aj Kateryna, ktorej meno sme pozmenili, pretože chce ostať v anonymite. Žijú s manželom na Slovensku, obaja majú v Chersone rodičov. Z diaľky sledujú, ako sa po ich uliciach prechádzajú ruskí vojaci, ako bombardujú školy a nákupné centrum, ako sú v obchodoch iba prázdne police.
Obe ženy rozprávajú, že obyvatelia Chersonu sú psychicky na dne.
Mama, kedy sa vrátime?
Cherson je asi 280-tisícové mesto a Oľge pripomína bratislavskú Petržalku, tiež je plný domov a panelákov. Je vzdialený asi 130 kilometrov od Krymu.
V tejto vojne je mesto kľúčové, Rusi odtiaľ môžu postupovať ďalej do vnútrozemia k Odese či Mariupolu.
Cherson je podľa Guardianu sčasti obsadený Rusmi, ktorí majú pod kontrolou budovu radnice v meste. Americká CNN v piatok informovala, že ľudí v obsadenom meste terorizujú ruskí vojaci, že zadržiavajú mužov a odvážajú ich preč.
Popri ďalších správach Oľge klesá nádej, že sa jej syn z okupovaného Chersonu dostane. So zlomeným hlasom hovorí, že prvé dni sa jej Saša neustále pýtal, kedy si poňho príde. „Kedy sa vrátime do Bratislavy?“ pýtal sa. Ona mu opakovala:
