Veľký muž
Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory
O technológii vládnutia sa už od nepamäti popísalo veľa. Spomeňme iba Platónov Štát či Machiavelliho Vladára. Teoreticky však vodcovstvo systematickejšie podchytil až v roku 1840 škótsky filozof Thomas Carlyle svojou teóriou veľkých mužov. Podľa neho je história sveta v podstate iba biografiou veľkých mužov, pretože práve takíto hrdinovia formujú dejiny.
Šesť typov velikánov, medzi nimi božstvo, prorok (Mojžiš), básnik (Goethe), kňaz (Luther), spisovateľ (Nietzsche) a kráľ (Napoleon), rozhodujú, tvoria diela, hlásajú myšlienky a majú vlastnosti, ktoré formujú charakter našich čias. Jedným z kritikov tohto chápania dejinného sledu udalostí bol Herbert Spencer, ku ktorému sa pridal aj jeho súčasník Tolstoj. Ten aj prostredníctvom svojho románu Vojna a mier chcel ukázať, že význam veľkých jednotlivcov je preceňovaný a že aj oni iba vykonávajú nariadenie akejsi vyššej moci.
Za extrémneho zástancu teórie veľkých mužov možno považovať Adolfa Hitlera, ktorý vo svojej knihe Mein Kampf brojí proti západnej demokracii tvrdením, že veľký muž sa objaví iba raz za generáciu a nejaký parlament by iba oslabil jeho mimoriadne schopnosti.
Bez brzdy a protiváhy
V súčasnosti azda najznámejší „veľký muž“ Vladimir Putin mal donedávna množstvo obdivovateľov, ktorí v ňom dlhé roky videli práve takéhoto veľkého, silného a rozhodného vodcu, u ktorého navyše neexistuje žiadna brzda či protiváha, ako to uviedla v nedávnom rozhovore pre Politico
