Denník N

Košický newsfilter: Župa musela vysvetľovať, prečo zamestnáva proruského trolla

Ilustračné foto – Petr Lazár
Ilustračné foto – Petr Lazár

Dobrý deň,

čítate výber desiatich najdôležitejších správ týždňa z Košíc a okolia. Tipy na správy, kritiku či facebookový status týždňa nám posielajte na [email protected].

1. Sto kilometrov od Košíc bol Afganistan

Aj chaos či chýbajúca koordinácia pri poskytovaní pomoci Ukrajincom na slovenskej strane hranice je pre utečencov vykúpením oproti tomu, čo zažívali na opačnej strane.

„Myslíte si, že ste v Afganistane, ale nie, je to sto kilometrov od Košíc,“ povedal pre Hospodárske noviny manažér občianskeho združenia Úsmev ako dar pre východné Slovensko a Zakarpatskú Ukrajinu Radoslav Dráb.

Opisuje, že na našej strane je všetko – dobrovoľníci, vyhrievané stany, teplo, prúd, lekárska pomoc. Na druhej však nie je nič. Len 12-kilometrová kolóna áut a popri nich stoja ženy, deti, seniori. „A keď hovorím stoja, tak stoja štyri až päť dní v zime, na asfalte, bez možnosti si niekde ľahnúť,“ pokračuje Dráb. „Ani si neviete predstaviť tie smutné pohľady malých detí, ktoré doslova visia mamám na pleciach.“

Jediným zdrojom tepla sú pre nich len horiace sudy so smolou rozmiestnené zhruba každých sto metrov. Nad nimi si môžu ohriať ruky.

Preto sa združenie v uplynulých dňoch snažilo dostať cez hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom a doručiť 14 ton humanitárnej pomoci do Užhorodu. Zorganizovali ju v spolupráci s košickou firmou Labaš, ktorá dodala dovar ako trvanlivé potraviny, detské výživy či plienky a zabezpečila kamión. Prechod cez hranicu zabezpečil poradca premiéra Hegera pre Ukrajinu Eduard Buraš.


2. Oľha Savycka leží v košickej nemocnici, manžel bojuje vo vojne

Oľha Savycka v UNLP.   Foto UNLP

Ukrajinka Oľha Savycka leží v košickej univerzitnej nemocnici. Trpí závažným nevyliečiteľným ochorením – cystickou fibrózou. Na Slovensko ušla pred vojnou spolu s mamou. Cestou sa jej však tak pohoršilo, že skončila na život zachraňujúcom kyslíku a antibiotikách.

Jej manžel a otec ostali doma v meste Ivano-Frankivsk, 250 kilometrov od slovenských hraníc. Je to najzápadnejšie mesto Ukrajiny, ktoré ostreľujú ruské vojská.

„Voláme si s manželom každých päť minút. Veľmi sa o mňa bojí, ako mi je, a ja sa bojím oňho. Teraz bojuje vo vojne, stal sa z neho vojak. Nikdy v živote by nikomu z nás nenapadlo, že sa niečo také hrozné môže stať,“ hovorí so slzami v očiach 28-ročná Oľha.

Na cystickú fibrózu ľudia v nedávnej minulosti zomierali v pomerne mladom veku. Ide o opakované infekcie dýchacích ciest vrátane zápalov pľúc, problémy vyplývajúce z nedostatočnej funkcie pečene či pankreasu. „Bez odborného lekárskeho dohľadu, bez liekov a liečby môžu byť následky fatálne, pacient nemá šancu bez zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje pneumologička UNLP Lenka Kopčová.

Oľha Savycka na Ukrajine pracuje pre charitatívnu organizáciu, ktorá sa stará o deti a dospelých s cystickou fibrózou. Teda pomáha ľuďom s tou istou chorobou, ktorú má oj ona. Dokonca spolupracovala na projekte medzinárodnej cezhraničnej spolupráce, vďaka ktorej pred pár mesiacmi UNLP získala nové moderné prístroje pre pacientov s cystickou fibrózou.

A práve tie prístroje v Centre cystickej fibrózy pre dospelých na klinike pneumológie teraz pomáhajú aj Oľhe, ktorá je tam hospitalizovaná.

Keď sa jej zlepší zdravotný stav, chce si pozrieť Košice. Ale hlavne sa chce po skončení vojny vrátiť na Ukrajinu. Ich dom v Ivano-Frankivsku ešte stojí, hoci mnohé iné už nie. „Myslím si, že vojna sa skončí skoro. My Ukrajinci sme veľmi silní ľudia, veľmi hrdí,“ vraví odhodlane.


3. Proruského trolla poslala župa pomáhať na hranicu

Jan Pavliš išiel do parlamentných volieb v roku 2016 ako líder strany Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia, ktorá presadzovala okamžité zrušenie sankcií voči Rusku a orientáciu Slovenska aj na východ. Strana získala iba 0,13 percenta hlasov voličov.

Pavliš je zamestnancom Úradu Košického samosprávneho kraja. Pracuje v kancelárii župana Rastislava Trnku ako „referent riadenia procesov“. Nastúpil už za éry Trnku na základe výberového konania.

Na facebooku ešte pred vojnou písal, že médiá i politici panikária, že Rusko každú chvíľu napadne Ukrajinu. „Zámorská ambasáda ich však napriek tomu uisťuje, aby o nových dátumoch ruskej invázie mediálne hulákať neprestali. A somárikovia poslúchajú. Zo situácie sú totiž zmätení. A keďže zapredaní sú až po uši, na výber ani nemajú,“ zverejnil 14. februára.

Po začiatku ruskej invázie špekuloval, kto komu vo vojne vlastne pomáha. „Alebo že by to bolo nakoniec tak, že Západ v skutočnosti nevyzbrojuje ukrajinskú vládu, ale Rusov, pretože tí kontrolujú dopravnú infraštruktúru?“

Spochybňovanie vojny: Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si prezrel jeho aktivitu na sociálnej sieti. „Z obsahového hľadiska je to znôška bludov, fake správ, adorácie Putinovho režimu, spochybňovania našej zahraničnopolitickej orientácie, útokov na našich západných spojencov a všetko možné. Tento človek pôsobí ako proruský troll,“ uviedol pre denník Korzár.

Za najproblematickejšie považuje Mesežnikov spochybňovanie samotnej vojny. A pýta sa, ako je možné, že v okolí úradujúceho župana sa mohol taký človek objaviť.

Finančný analytik Pavliš „na otázky reagoval, ale do článku sa vyjadriť odmietol“, uvádza Korzár. Trnka povedal, že Pavliš pochádza zo západnej časti Ukrajiny a v rozhovore s ním mu deklaroval, že je proti vojne aj ruskej agresii.

„Neviem vyhodnotiť všetky statusy, keďže som ich nečítal, prebehol som dva-tri. On sám navrhol, že keď to má nejakým spôsobom poškodzovať dobré meno kraja, tak uzavrie účet, a hneď to aj urobil,” dodal župan.

Podľa Trnku zákon neumožňuje vyhadzovať zo zamestnania ľudí na základe ich názorov, ktoré prezentujú na facebooku. Ale ak by to poškodzovalo dobré meno kraja, bude konať. „Pavliš sa chystá robiť dobrovoľníka na hranici v našom kontaktnom bode a pomáhať vojnovým utečencom. To asi proruskí trollovia nerobia.“


4. Na hranici sa testovať nebude

Minulý týždeň sa objavilo prvých 17 prípadov utečencov s ochorením covid. Boli súčasťou 40-člennej skupiny, ktorú ubytovali na Orave, kde aj testy odhalili pozitívnych.

Roman Gallik, vedúci odboru krízového riadenia na Okresnom úrade v Snine, potom presunul asi 1500 antigénových testov zo svojho úradu na hraničný priechod Ubľa. S tým, že sa musí určiť systém testovania utečencov z Ukrajiny tak, aby sa celý proces ich príchodu nespomaľoval.

Systém už je dohodnutý – na hraniciach sa testovať nebude, oznámilo to ministerstvo zdravotníctva. Testovanie presunulo na tých, ktorí utečencom poskytujú ubytovanie. Dostávajú samotesty a pozitívne prípady majú hlásiť regionálnym úradov verejného zdravotníctva.

Ubytovacím zariadeniam rezort zdravotníctva odporúča – ak je to možné – vyčleniť niekoľko ubytovacích jednotiek pre ľudí s ochorením covid-19 tak, aby nedošlo k ich kontaktu s ostatnými ľuďmi. Päťdňová izolácia by mala zachovať jednotu rodiny v maximálnej možnej miere, mala by byť nediskriminačná, chrániť dôstojnosť a dôvernosť osôb. Záujmy dieťaťa by mali byť prvoradé.

Antigénové samotesty si ubytovacie zariadenia môžu vyzdvihnúť na príslušnom okresnom úrade. Súkromné osoby, ktoré poskytujú ubytovanie vojnovým utečencom, testy dostanú na obecnom úrade.


5. Fašisti si nakrúcali z Ukrajiny utekajúcich černochov

Nikto na také niečo nebol pripravený – tisíce utečencov denne prechádzajúce cez naše hranice – takže prirodzený je aj chaos pri poskytovanej pomoci, ale takisto zneužívanie situácie práve na úkor tých, ktorí pomoc potrebujú.

Skupina študentov z Ghany, ktorí študujú medicínu v Charkove, sa sťažovala na rasizmus. Nepustili ich cez priechod vo Veľkých Slemenciach. Mali za sebou dvojdňovú vyčerpávajúcu cestu, na Slovensku si chceli len oddýchnuť, potom plánovali pokračovať do západnej Európy. Napokon museli prejsť cez ukrajinsko-maďarskú hranicu pri meste Čop.

Tvrdili, že ich vojaci na hraniciach vo Veľkých Slemenciach otočili s informáciou, že prejsť môžu len Ukrajinci alebo ľudia z krajín Európskej únie. Do Maďarska ich pustili bez problémov.

„Ani teoreticky nie je možné, aby ich otočili a poslali späť slovenskí vojaci,“ reagovala hovorkyňa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach Agnesa Kopernická. Argumentovala systémom práce na hranici. Utečencov kontrolujú výhradne policajti, až po ich kontrole a zápise údajov by sa dostali do kontaktu s vojakmi.

Pri dodatočnom vysvetľovaní študenti z Ghany spresnili, že ich otočili ukrajinskí vojaci. Navyše podľa Kopernickej sa od začiatku vojny neobjavil ani jediný prípad, aby slovenskí policajti niekoho vrátili späť na Ukrajinu. Ani takých utečencov, ktorí nemajú vôbec žiadne doklady. Údaje, ktoré o sebe uvedú, nahodia do informačných systémov a odoberú im odtlačky prstov.

Práve fakt, že s ukrajinskými utečencami na Slovensko prichádzajú aj mnohí študenti z afrických či ázijských štátov, zneužívajú aj poslanci Národnej rady, ktorí majú tému migrantov v dlhodobej agende.

Stanislav Mizík (ĽSNS) na hraničnom priechode Vyšné Nemecké nakrútil video, v ktorom hulákal, že tam nenašiel z Ukrajiny utekajúce matky s deťmi, ale Afriku, čo podľa neho znamená „koniec európskej civilizácie“. Milan Mazurek (Republika) zasa strašil ekonomickými migrantmi, ktorí sa možno zaplietli medzi utečencov.


6. V prípade potreby môžu celé Košice zaliezť do krytov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Košice

Košický newsfilter

Dušan Karolyi raz týždenne zhŕňa dianie v Košiciach.

Slovensko

Teraz najčítanejšie