Denník N

Ekologické pochovávanie: prach si, na strom sa obrátiš

Bio-urna. Foto – Bios
Bio-urna. Foto – Bios

V Prahe majú prvý prírodný cintorín. Popol zosnulých tam ukladajú ku koreňom stromov – buď v rozložiteľných urnách, alebo priamo do zeme. Na Slovensku sa s požiadavkami o ekologické urny ešte nestretávame.

Uvažovali ste už niekedy nad tým, čo sa stane, keď zomriete? Čo ak by som vám povedal, že môžete znovu ožiť?

Spoločnosť Bios vyvinula zvláštne ekologické urny. Dajú do nich váš popol, pôdu a semienko. Urna sa po určitom čase rozloží a z nej – vlastne z vás – vyrastie strom. Prach ste boli, na strom sa obrátili…

Svet rieši, čo s cintorínmi. Priestoru je málo, nebožtíkov veľa. Napríklad v Británii hrozí, že do dvadsiatich rokov tam takmer polovici všetkých cintorínov dôjde miesto.

V Hongkongu existujú profesionáli, ktorí sa zaoberajú vyhľadávaním hrobových miest. Sú drahšie ako parcely pre „živých nájomníkov“, najlacnejšie stoja 7-tisíc dolárov, informuje BBC.

Potom sú tu aj environmentálne ohľady. Len v Spojených štátoch pochováme spolu s nebožtíkmi až tri milióny litrov toxického formaldehydu ročne. Štandardný cintorín s veľkosťou 200 x 200 metrov obsahuje 22-tisíc ton betónu, 900 ton kovu z rakví a drevo, z ktorého by sme postavili 40 domov, uvádza v TEDx prednáške Caleb Wilde, majiteľ pohrebného ústavu.

Prírodné pohrebníctvo, návrat ku koreňom

Riešením by mohlo byť prírodné pohrebníctvo. „Vzniklo zhruba pred dvadsiatimi rokmi vo Veľkej Británii,“ vysvetlila pre Denník N Monika Suchánska. Je spoluzakladateľkou neziskovej organizácie Ke kořenům a správkyňou Lesa vzpomínek.

„V spolupráci so Správou pražských hřbitovů sme založili prvý český prírodný cintorín, Les vzpomínek v pražských Ďáblicích. Popol zosnulých sa tu ukladá ku koreňom stromov v rozložiteľných urnách alebo aj bez nich, priamo do zeme. Obrady sa konajú pod korunami stromov, teda v menej formálnej atmosfére, než je tá v obradnej sieni krematória,“ povedala.

„Mená zosnulých sú na drevených ceduľkách na stromoch. Nenájdete tam teda žiadne náhrobky, umelé kvetiny či kahance,“ dodala.

Šetrný k prírode a ľuďom

Suchánska nám vysvetlila, že tento druh pohrebníctva je šetrný nielen k prírode, ale aj k ľuďom. „Moderné pohreby hodnotia pozostalí ako neosobné, chladné a prázdne. Pripomínajú im socializmus. Preto sme sa rozhodli priniesť alternatívu, ktorá by ich znovu podporila vo vytváraní zmysluplných posledných rozlúčok. Z pohrebu sa stala konvencia, ktorej je lepšie sa vyhnúť alebo ju pretrpieť. Môže to však byť aj skutočne odľahčujúca a posilňujúca skúsenosť,“ povedala.

„Vo Veľkej Británii je prírodných cintorínov viac než 300, v Nemecku zhruba 80. Takéto pochovávanie je bežné aj v USA či Austrálii,“ konštatovala Suchánska.

Na Slovensku je situácia iná. „S požiadavkami o ekologické urny sa nestretávame. Je to preto, lebo informácie o tejto možnosti sú zverejňované skôr okrajovo alebo v odborných článkoch. Vidím tu veľký priestor pre osvetu,“ povedal pre Denník N Radoslav Vavruš, riaditeľ bratislavského mestského pohrebníctva Marianum.

Namiesto cintorínov kompostárne

Iný spôsob prírodného pohrebníctva, odlišný od bio-urien a pochovávania pod stromami, predstavila antropologička a architektka Katrine Spadeová z amerického Seattlu. Navrhuje, aby sa nebožtíci rozkladali v mestských kompostárňach, píše Radio Wave – Český rozhlas.

Pozostalí by nebožtíka uložili do zmesi dreva, slamy a iných prírodných materiálov. Zhruba po šiestich týždňoch by sa vrátili po jeho ostatky. Využiť by sa dali ako kompost v záhrade či inde.

„Páči sa mi tá myšlienka, že z niekoho, koho som mala rada, môže vyrásť strom,“ cituje Spadeovú Radio Wave – Český rozhlas.

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie