Ukrajina si vydobyla svoje miesto v EÚ

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Už od roku 1945 ľudia prirovnávajú tú či onú európsku osobnosť k Adolfovi Hitlerovi. Už 77 rokov ide o neobhájiteľnú hyperbolu. Dokonca aj genocídne vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii, hoci boli svojou povahou porovnateľné s nacistickými, nemali rovnaký rozsah a dôsledky. Teraz, keď sa Hitler porovnáva s Vladimirom Putinom, sa to po prvý raz zdá byť vhodné porovnanie. Ešte to nie je Hitler holokaustu, ale porovnanie s Hitlerom z roku 1939, ktorý napadol Poľsko, sedí.

Sú veci, za ktoré sa oplatí zomrieť

S tým, ako nám na telefónoch naskakujú nové a nové videá, vidíme každú hodinu scény ako z druhej svetovej vojny: trosky bombardovaných miest, zabité a osirelé deti, zástupy utečencov. To všetko sa ospravedlňuje veľkým klamstvom, ktoré stavia históriu na hlavu. Útok na židovského prezidenta Ukrajiny, ktorého starý otec bojoval v Červenej armáde proti Hitlerovi, označil Vladimír Putin za „denacifikáciu“. Rovnako aj pristátie rakety na mieste nacistických masakrov Židov z roku 1941 Babyn Jar. Po celý čas nám Ukrajinci v rádiu plynulou angličtinou hovoria, ako čelia smrti, aby bránili svoju vlasť, slobodu a Európu. Áno, Európa, stále hovoria to slovo.

Ukrajina svojou obrovskou odolnosťou za posledný týždeň zmenila svoj imidž vo svete. Ľudia nikdy nezabudnú na civilistov stojacich pred ruskými tankami – muž z pekinského Námestia nebeského pokoja sa tu opakoval tisíckrát. Nezabudnú na obrancov Hadieho ostrova, ktorí povedali ruským útočníkom, aby sa „po*ebali“. Nezabudnú na obyčajnú ľudskosť ukrajinských dobrovoľníkov, ktorí telefonujú matkám ruských vojakov, aby im povedali, že ich zajatí synovia sú stále nažive. „Sú veci, pre ktoré sa oplatí zomrieť,“ hovorí mi právnik podieľajúci sa na územnej obrane Kyjeva. Je to veta Václava Havla z 80. rokov, ale tohto muža môžu naozaj zajtra zabiť.

Ukrajina už urobila pre väčšinu Európanov, ktorí si bezpečne sedia v NATO, EÚ či v oboch zoskupeniach, skvelú službu. Konečne nás prebudila do nebezpečného sveta. Transformácia najmä nemeckej politiky a rozhodné odhodlanie kancelára Olafa Scholza a prezidenta Emmanuela Macrona vybudovať Európu so všetkými tromi dimenziami moci, teda vojenskou, ako aj ekonomickou a kultúrnou, aj za to vďačíme odhodlaniu Ukrajincov odolávať Putinovej rekolonizačnej vojne.

Kontrast dvoch Európ

Takže toto urobila Ukrajina pre Európu. A čo urobí Európa pre Ukrajinu?

„Dokážte, že ste skutočne Európania“ – takto vyzval ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj lídrov EÚ vo vášnivom prejave adresovanom Európskemu parlamentu, ktorý predniesol zo svojej sparťanskej vojnovej kancelárie v Kyjeve. Európsky parlament odpovedal návrhom, v ktorom uviedol, že inštitúcie EÚ by mali „pracovať na tom, aby Ukrajine udelili štatút kandidátskej krajiny”, o ktorý ukrajinský prezident žiadal vo všetkých svojich vojnových rozhovoroch s lídrami EÚ „na základe zásluh“. Za zásluhy? Úprimne povedané, akú väčšiu „zásluhu“ človek môže mať, než že je pripravený položiť svoj život za obranu základných hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie a ľudských práv zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ?

Predseda Európskej rady Charles Michel odvážne odpovedal, že „žiadosť Ukrajiny analyzujeme“. Nuž, ďakujem za veľkú solidaritu, Charles, mohol by povedať prezident Zelenskyj, ale kým vy budete stále analyzovať, môže ma zabiť ruská guľka. Kontrast medzi jazykom týchto dvoch Európ, medzi Európou mierového byrokratického procesu a Európou vojnového existenčného boja, je obrovský. Jedinou primeranou odpoveďou hlavného politického spoločenstva Európy na výslovnú požiadavku obkľúčeného ukrajinského prezidenta je, že vedúci predstavitelia EÚ povedia, že Ukrajina, ktorá bojuje za obranu európskych hodnôt, je okamžite akceptovaná ako kandidát na členstvo v EÚ. Mali by to urobiť na svojom samite vo Versailles budúci týždeň, čím by dali „Versailles“ nový symbolický význam, aby toto slovo už neznamenalo len rámec represívnych mierových zmlúv po prvej svetovej vojne.

Na tento mimoriadny krok v mimoriadnych časoch existujú krátkodobé aj dlhodobé dôvody. Po prvé, je to niečo, čo môžu európske krajiny skutočne urobiť bez toho, aby sa samy pustili do vojny s Putinom. Skutočnosť, že Zelenskyj túto otázku neustále nastoľuje, ukazuje jej význam.

Nech opäť prispeje k mieru

Modlím sa za zázrak na Dnepri, za skutočné ukrajinské víťazstvo, analogické so „zázrakom na Visle“ v poľsko-sovietskej vojne v roku 1920. Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli Ukrajincom v ich boji. Ak však v Kremli nedôjde k palácovému prevratu alebo sa Putin nebude cítiť nútený zmeniť kurz, čo sa zdá byť nepravdepodobné, tvrdou pravdou je, že túto vojnu nemôže vyhrať ani jedna strana. Ukrajinci nikdy nedovolia, aby ich krajinu prevzalo Rusko. Budú bojovať ako povstalci so zbraňami, ale aj s nespočetnými aktmi občianskeho odporu, na uliciach, na poliach, v kopcoch. Nemôžu však vojensky poraziť zdrvujúcu brutálnu silu Putinovho Ruska.

Preto skôr či neskôr príde tá morálne ohavná, no nevyhnutná chvíľa, keď si niekto musí sadnúť s vyjednávačmi od vojnového zločinca, aby rokovali o mieri. Ak je prezident Zelenskyj pripravený uznať neutrálny status svojej krajiny, ako to už naznačil, hoci len na určité obdobie, potom musí dosiahnuť niečo zásadne historicky dôležité, aby ukázal vlastným ľuďom, že ich obeť nebola zbytočná. Toto by mohlo byť ono. Iba Ukrajinci majú právo na túto bolestnú výzvu, ale ponuka musí byť od európskych lídrov. Ľudia často hovoria, že EÚ bola pôvodne mierovým projektom. Nech teda opäť prispeje k mieru.

Samotná cesta do EÚ by trvala mnoho rokov a čelila by mnohým prekážkam. Stačí sa opýtať kandidátskych krajín na západnom Balkáne. Zdĺhavý a celkom náležite náročný prístupový proces by však poskytol rámec, v ktorom by Ukrajinci mohli pokračovať vo svojej mierovej práci na budovaní silnej prosperujúcej európskej demokracie, do ktorej by sa chceli vrátiť milióny ukrajinských utečencov, čo teraz utekajú na západ. Inak Putin postaví novú železnú oponu a Ukrajina sa ocitne za ňou.

Európa to vie lepšie

V neposlednom rade a z dlhodobého hľadiska by to znamenalo, že Kremeľ sa nakoniec musí vzdať svojich putinovských bludov o opätovnom zrode ruského impéria. Rusko by s okupovanou Ukrajinou bolo stále impériom. Rusko oslobodené od bremena utláčania iných sa môže vydať na dlhú cestu k tomu, aby sa stalo hlavným európskym národným štátom, ktorý má osobitný vzťah s EÚ a NATO, a aby nebolo satrapiou Číny.

Pokiaľ EÚ neurobí odvážny krok, odkaz z hlavných miest západnej Európy obliehaným Európanom v Kyjeve a Charkove bude v skutočnosti znieť: „Ďakujem vám za spôsob, akým nám váš hrdinský boj pomáha vytvoriť jednotnejšiu a silnejšiu Európu, ale pre vás v nej nie je miesto.“ V tomto momente existenciálnej výzvy sa Európa určite dokáže správať lepšie.