Lesník sa podpísal na les v Poloninách, na východe sa sporia o pralesy v UNESCO
Ochranári požiadali UNESCO, nech zo zoznamu svetového dedičstva vyradí pralesy na východe Slovenska. Klameme svet, že tie miesta sú chránené, a pritom tam rúbu a lovia zver, hovoria.
Najlepšie to je vidno teraz na jeseň, keď smrekovce zožltnú a potom opadajú. Nad vodnou nádržou Starina sa vykreslia v korunách stromov obrovské iniciálky J. H.
Starina leží v Poloninách v severovýchodnom cípe Slovenska, kde žijú aj vlky, rysy, medvede či zubry. Pri napúšťaní najväčšej slovenskej nádrže s pitnou vodou zatopili v roku 1987 sedem obcí. Iniciálky z lesa vystupovali už vtedy.
„Ženy sadili ešte za komunistov stromčeky,“ spomína Jaroslav Hirča, šéf pozemkového spoločenstva Dara, ktoré tieto lesy spravuje. „Smrek je zelený, smrekovec opadavý zasa na jeseň robí dobrý kontrast, vidno to však po celý rok.“
Hoci by iniciálky sedeli aj na šéfa spoločenstva, je za nimi niekto iný. Podpísal sa takto lesník Ján Husťák.
„Ľahko sa to podarilo,“ hovorí Husťák. „Ženy sadili pásy stromov a takto sme to prepojili. Za mlada som zo stromov vyrobil aj takú šachovnicu, no tá už zhorela.“
Takto vyzerajú pralesy?
Pre lesníkov sú iniciálky zábavkou, ktorá občas prekvapí turistov. Pre ochranárov to je naopak symbol toho, ako suverénne sa lesníci správajú v Národnom parku Poloniny.
Fér je povedať, že v čase vysadenia iniciálok zo stromov ešte Poloniny neboli národným parkom. Dodnes sa však na veľkej ploche Polonín správajú lesníci tak, akoby tam stále národný park nebol, napríklad tam stále rúbu stromy, upozorňuje Juraj Lukáč, náčelník lesoochranárskeho zoskupenia Vlk.
„Iniciálky zo stromov nie sú škodou pre prírodu. To, že nejaký lesník v recesistickej nálade toto urobí, len naznačuje, ako myslia – že ovládajú les,“ hovorí Lukáč.
Ochranári kritizujú za prístup k Poloninám štát. Prekáža im to, že Slovensko prihlásilo do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO štyri oblasti spolu označené ako Karpatské bukové pralesy. Navrhli ich vyškrtnutie. „Takto ich nemôžeme vyhlásiť, s iniciálkami, s holorubmi a so všetkými týmito zásahmi.“
UNESCO ešte o podaní nerozhodlo. Už však reagovalo, že to nie je cesta a skôr treba pralesy riadne zaznačiť a chrániť, ministerstvo životného prostredia zasa pre TASR vyhlásilo, že už rokuje s vlastníkmi lesov, ich správcami a samosprávami „o opatreniach na dosiahnutie a zabezpečenie cieľovej kvality územia“.
Nová rezervácia na hranici s Poľskom
Podstata sporu je v tom, že štát deklaruje ako svetové dedičstvo takmer šesťtisíc hektárov lesa, hoci rezervácie sú len na malej časti tohto územia. V takto označených „pralesoch“ podľa ochranárov z Vlka poľovníci lovia zver a lesníci rúbu stromy a ešte môžu hovoriť, že im to zákony nezakazujú.
„Slovensko tvrdí, že celá lokalita je chránená v zmysle kategórie 1a podľa IUCN (Medzinárodná únia ochrany prírody). Táto kategória znamená, že územie je bez ľudského zásahu, žiadna ťažba dreva, žiadne zabíjanie zvierat poľovníkmi, žiadne antropogénne nič. Toto dodnes nie je pravda, dokonca väčšina vyhláseného územia nespĺňa toto kritérium,“ vraví Peter Sabo z Vlka. Nemali by sme podľa neho „klamať a hrať sa na niečo, na čo nemáme“.
Riešením štátu je, že na takmer 150 hektároch v časti Polonín navrhuje vyhlásiť novú prírodnú rezerváciu Borsukov vrch, čo má byť dlhý pás lesa na poľskej hranici.
Hranica navrhovanej rezervácie Borsukov vrch je modrou
Cieľom vyhlásenia tejto rezervácie je podľa ministerstva snaha o vytvorenie spojenej chránenej oblasti. Návrh nariadenia vlády je ešte len v pripomienkovom konaní a vláda o ňom zatiaľ nerozhodovala.
Lukáč hovorí, že malou plochou látajú veľkú dieru, ktorú sľubovali organizácii UNESCO ochrániť. „Len sa tvária, že niečo robia. Je to len Potemkinovská dedina. Ak je to územie naozaj hodnotné, vyhlásme tam jasné pravidlá,“ vraví Lukáč.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
